Napriek horúčavám už Slovensko opúšťajú viaceré vtáky

Na zemi je stratený

Latinský názov dážďovníka apus znamená beznohý. Kým bežne majú vtáky „radenie“ prstov tri plus jedna, teda tri prsty smerujúce dopredu a jeden dozadu, u dážďovníka je to štyri plus nula. V praxi to znamená, že keď dosadne na zem, vzlietnuť už nedokáže. Mladé dážďovníky žijú dlho iba vo vzduchu. „Kým nezahniezdia, nemajú dôvod zosadnúť a lietajú nonstop,“ potvrdil ornitológ Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Tieto vtáky vo vzduchu aj spia. „Dokážu vypnúť jednu hemisféru mozgu. Jedna odpočíva, jedna lieta,“ vysvetlil.

Podľa odborníka ľudia niekedy nahlásia vtáka na zemi, no ten nie je zranený. „Stačí ho zobrať na tretie poschodie a vyhodiť z okna. Ak mu niekto nepomôže a nevyhodí ho do výšky alebo nespustí z poschodia, vták zahynie,“ upozornil ornitológ. Dážďovník patrí medzi prvé druhy, ktoré naše územie opúšťajú. „Ľudia si to môžu všimnúť tak, že sídliská stíchnu,“ pripomenul Repel typické pišťanie medzi bytovkami, ktoré silnie najmä podvečer.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťKošičankám venoval Vašo tanec a ospravedlnenku pre mamu

Odísť ich núti potrava, nie zima

V auguste sú už v pohybe aj ďalšie druhy. „Migrujú mnohé druhy bahniakov a druhy, ktoré migrujú veľmi ďaleko, napríklad do subsaharskej Afriky na juh od rovníka. Migruje už orol krikľavý, kaňa močiarna, sokoly, ktoré vyhniezdili, napríklad sokol kobcovitý, zo spevavcov tropické migranty kolibkárik sykavý, mucháriky malé a vlhy.“

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaMaďari mali okupáciu Československa využiť na anektovanie časti Slovenska, navrhol tamojší provládny denník

„Migrácia vtákov celkovo súvisí s potravou, nie s tým, že by im bola zima. Potravy začína ubúdať a musia sa za ňou sťahovať ďalej na juh. Druhy, ktoré teraz odlietajú, musia odísť, aby ich tu nezastihol hlad, keď sa zo dňa na deň ochladí a prestanú lietať muchy. Je to teda jednak kvôli potrave a jednak letia ďaleko. Aby i na zimoviská prišli v čase, keď tam zase majú dostatok potravy.“

Zabíjame ich zbraňami aj svetlom

Hrozbou pre putujúce vtáčiky je lov. „A to nielen v Afrike, ale i v Európe: na Malte, Cypre, či v Taliansku. V severnej Afrike a na celom Blízkom východe, teda tam, kde sú najvýznamnejšie migračné trasy a vtáky migrujú v miliónoch, sa vtáky lovili po stáročia, čo je prirodzený spôsob ich ohrozenia. Mnoho vtákov hynie na cestách a nárazom do drôtov elektrického vedenia. Alebo ak väčšie druhy zosadnú na konzoly, tie môžu skratovať a vtáky sa popália,“ upozornil M. Repel.

Mohlo by vás zaujímať

ŠportKošičanom sa nedarí, jasné víťazstvo MŠK Žilina

Orientáciu migrantov narúša svetelné znečistenie. „Mnohé z nich letia za svetlom, a tak sa dostanú sa do miest, kde narážajú do vysokých budov. Veľkým problémom sú sklenené plochy a moderné sklenené budovy, ktoré nie sú viditeľné alebo zrkadlia okolie. Vtáky to nedokážu rozlíšiť, takže hynú milióny z nich.“ K nebezpečenstvám, ktoré nevieme ovplyvniť, zas patrí počasie. „Búrky často odvejú vtáky iným smerom alebo spomalia migráciu. Niekedy nemôžu prekonať nejaké pohorie, more alebo ich odfúkne na oceán, kde môžu zahynúť od vyčerpania,“ uzavrel ornitológ.