Podľa autora kontroverzného textu Ágostona Balázsa, keby doslovne mali „maďarskí vodcovia internacionalistickej červenej diktatúry aspoň štipku národného cítenia a trochu odvahy, mohli sa pokúsiť obrátiť svoju vynútenú účasť [na invázii, pozn.red] v prospech maďarskej veci". Dodal, že potom by sa možno „v roku 1968 podarilo dosiahnuť spravodlivú, etnicky založenú úpravu hraníc a farebné maďarské oblasti by sa mohli vrátiť domov".

„Problém nebol v tom, že maďarská armáda prišla, ale v tom, že odišla,“ citoval v úvode textu autor myšlienku nemenovaného učiteľa z južného územia Slovenska, s ktorou sa sám stotožnil. Učiteľ mal podľa jeho mienky pravdu, pretože na vtedajšie udalosti nazeral z inej perspektívy: maďarskej a zdravej.

„Naša budúcnosť závisí od oslobodenia našej duše a ducha, očistenia nášho myslenia, znovuzískania našej histórie. Naším svätým právom a povinnosťou je formulovať a urobiť výklad reality z maďarského hľadiska dominantným,“ píše Balász ďalej.

V texte sa tiež uvádza, že Maďarsko na rozdiel od Sovietov de facto Československo neokupovalo. „Maďarskí vojaci na základe historického práva a spravodlivosti nemohli byť z maďarského pohľadu okupantmi na Maďarmi obývaných a v Trianone odtrhnutých územiach Horného Uhorska, kde drvivá väčšina občanov vítala maďarských chlapcov s radosťou ako osloboditeľa,“ konštatuje denník.

Pripomeňme, že okrem Maďarov boli súčasťou okupačných vojsk aj jednotky zo ZSSR, Poľska, Nemeckej demokratickej republiky či z Bulharska.

Autor tiež navrhuje, aby Maďarsko odhodilo zahodilo „okovy neoprávnenej, sebatrýznivej viny“ za to, že svojimi vojskami pomohlo rozdrveniu reformného procesu Pražskej jari a dočasne okupovalo časť susednej krajiny.

Revizionistické provokácie pritom nie sú cudzie ani maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Vlani sa na futbalovom zápase objavil so šálom, na ktorom je Maďarsko zobrazené rozšírené o susedné krajiny vrátane Slovenska. Pred pár týždňami sa zas o našej krajine vyjadril ako o „odtrhnutom území," čím pobúril našu verejnosť aj politické špičky.

Trianonskou zmluvou z roku 1920 prišlo Uhorsko o viac ako 70 percent svojho územia. Časť z neho pripadla Československu, čo náš južný sused chápe ako azda najväčšiu krivdu vo svojej modernej histórii.