Podľa autora kontroverzného textu Ágostona Balázsa, keby doslovne mali „maďarskí vodcovia internacionalistickej červenej diktatúry aspoň štipku národného cítenia a trochu odvahy, mohli sa pokúsiť obrátiť svoju vynútenú účasť [na invázii, pozn.red] v prospech maďarskej veci". Dodal, že potom by sa možno „v roku 1968 podarilo dosiahnuť spravodlivú, etnicky založenú úpravu hraníc a farebné maďarské oblasti by sa mohli vrátiť domov".
„Problém nebol v tom, že maďarská armáda prišla, ale v tom, že odišla,“ citoval v úvode textu autor myšlienku nemenovaného učiteľa z južného územia Slovenska, s ktorou sa sám stotožnil. Učiteľ mal podľa jeho mienky pravdu, pretože na vtedajšie udalosti nazeral z inej perspektívy: maďarskej a zdravej.
„Naša budúcnosť závisí od oslobodenia našej duše a ducha, očistenia nášho myslenia, znovuzískania našej histórie. Naším svätým právom a povinnosťou je formulovať a urobiť výklad reality z maďarského hľadiska dominantným,“ píše Balász ďalej.
V texte sa tiež uvádza, že Maďarsko na rozdiel od Sovietov de facto Československo neokupovalo. „Maďarskí vojaci na základe historického práva a spravodlivosti nemohli byť z maďarského pohľadu okupantmi na Maďarmi obývaných a v Trianone odtrhnutých územiach Horného Uhorska, kde drvivá väčšina občanov vítala maďarských chlapcov s radosťou ako osloboditeľa,“ konštatuje denník.
