Jozef Onačilla

Tento základný právny dokument štátu nielen chráni, ale aj zaväzuje pravidlami každého v rámci republiky. Dodržiavanie jej pravidiel by malo byť základnou výbavou jednotlivca, ale predovšetkým neprekročiteľnou červenou čiarou štátnych orgánov.

Napriek tomu sa vrcholový orgán výkonnej moci, vláda, neštíti Ústavu flagrantne porušovať, ak to zapadá do jej spôsobu výkonu moci. Odhliadnuc od zlyhaní členov vlády, ktorých konania majú dosah iba na nich samotných, Slovensko zažilo mnohé porušenia Ústavy s dosahom na spoločnosť ako celok.

Ťarchy minulosti

Podľa Ústavy SR štátne orgány na rozdiel od občanov môžu konať iba to, čo im zákon umožňuje. To sa v mnohých prípadoch ukázalo iba ako konštatovanie na papieri, pretože v praxi štátne orgány konali, ako im to diktovala politická garnitúra.

V období 90. rokov počas vlády Vladimíra Mečiara verejnosť spoznala kauzy, ktoré dodnes nie sú poriadne vyšetrené. Spolupráca Slovenskej informačnej služby s podsvetím, vražda Róberta Remiáša takisto s podozrením na účasť tajnej služby, ale aj zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do zahraničia alebo zmarenie referenda v roku 1997. Práve na posledné dve udalosti mala preukázateľne priamy dosah vtedajšia vládna moc, keď sa rozhodla v rozpore so zákonom zakročiť proti vyšetreniu týchto skutkov. Konkrétne vyhlásením amnestií v roku 1998 vtedajším predsedom vlády a súčasne aj zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom, pre páchateľov únosu Michala Kováča a pre zmarené referendum.