V múzeu vystavujú nevšedné tehly zo starobylých kostolov
Takzvané plevovky z 13. storočia môžu návštevníci v múzeu obdivovať do konca septembra. Informoval o tom archeológ GMM Alexander Botoš.
„Do našich končín priniesli znalosť výroby tehál Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše siahajúcej až k brehom Dunaja,“ priblížil Botoš. Ako dodal, po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky na našom území upadla, opätovne sa objavila až s nástupom románskej architektúry.
Prvé tehlové stavby u nás boli podľa archeológa GMM vidiecke kostoly, počas celého stredoveku sa však tehla na území Slovenska používala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly situované prevažne na južnom Slovensku.
„V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako takzvané plevovky. Používané boli približne v 11. až 14. storočí a sú špecifické obsahom organického plniva v hline. Pre tehly sú typické mäkký výpal a pórovitý povrch. Ich rozmery boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ich ručnou výrobou,“ vysvetlil Botoš.
V zbierkach GMM sú uložené plevovky, ktoré Botoš objavil počas archeologických výskumov románskeho Kostola sv. Abdona v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskororománsko-gotického kostola v obci Žíp. Plevové tehly z oboch lokalít sú datované do obdobia 13. storočia. Verejnosti sú v priestoroch múzea prezentované v rámci aktivity Predmet mesiaca.
(tasr)