V najvyššom stupni ochrany by mala byť štvrtina Slovenského krasu
Urobili tak v spoločnom vyhlásení, ktoré doručili premiérovi Ľudovítovi Ódorovi aj Úradu vlády SR. Informoval o tom predseda Rady NP Slovenský kras a jeden zo signatárov vyhlásenia Miroslav Fulín.
Signatári vyhlásenia pripomínajú, že Slovenský kras predstavuje najrozsiahlejšie krasové územia planinového typu v strednej Európe a jaskyne Slovenského krasu sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. „Domnievame sa, že práve preto si zaslúži jasné pravidlá a lepšiu ochranu oproti súčasnosti, čím by sa zaradil medzi plnohodnotné chránené územia s moderným prístupom k ochrane prírody. Naplnenie tohto cieľa vnímame aj prostredníctvom skorého dokončenia procesu zonácie národného parku,“ uviedli vo vyhlásení.
Regionálni aktéri konštatujú, že navrhovaná zonácia NP Slovenský kras zohľadňuje špecifiká územia, a to napríklad podporu pastvy nevyhnutnú pre zachovanie unikátnych lúčnych spoločenstiev. Efektívne fungujúci národný park vnímajú ako príležitosť pre rozvoj regiónu. Národný park sa podľa nich môže stať významným oporným bodom rozvoja lokálnej ekonomiky a dokáže rozšíriť záujem turistov o návštevu regiónu.
„Dovoľujeme si zároveň pripomenúť vláde, že rozvoj regiónu musí byť podporený zo strany štátu aj nevyhnutnými investíciami, najmä do súvisiacej environmentálnej infraštruktúry, cestovného ruchu, podpory poľnohospodárov a neštátnych vlastníkov lesov,“ uviedli signatári.
Podľa návrhu zonácie NP Slovenský kras by v najvyššom stupni ochrany mala byť takmer štvrtina rozlohy NP. Hnutie Sme rodina v uplynulom období vyzvalo premiéra, aby vláda neprijala zonáciu trojice národných parkov vrátane Slovenského krasu. Vrátiť návrh na dopracovanie podľa hnutia žiadajú aj viacerí primátori a starostovia dotknutých obcí a miest. Ministerstvo životného prostredia v reakcii na to skonštatovalo, že tam, kde zonácia prebehla, sa obavy nepotvrdili a národné parky sa stali jedným z pilierov ekonomického rozvoja daného regiónu.
(tasr)