Páni jazyka a kauza „pliaga“

Niekoľko dní už zúri kauza „pliaga“. Predseda KDH Milan Majerský sa stal objektom rozsiahleho mediálneho lynčovania. Nie obyčajného, ale rozsiahleho. Sú to orgie. Vraj označil skupinu ľudí, konkrétne gejov, lesbičky a členov iných sexuálnych menšín, za pliagu.

Sú to všetko nepravdy.

Majerský sa ničoho nemorálneho nedopustil

Encyklopédia Wikipédia nám pod heslom LGBT hovorí, že ide o skratku, ktorá má dva významy. Buď je to spoločné označenie ľudí, členov sexuálnych menšín, alebo je to prídavné meno, za ktorým má nasledovať podstatné meno. Napríklad LGBT aktivisti alebo LGBT práva. Alebo, dodávam, LGBT ideológia.

Milan Majerský v relácii Na telo označil LGBT za pliagu a každý, kto je poctivý a súdny a ešte dodajme, nie je hysterický, vie, že Majerský nemyslel LGBT ľudí, ale LGBT ideológiu. Každý, kto je súdny a poctivý.

Zdrojom dvojznačnosti nebol Majerský, ale moderátor, ktorý ako prvý vyslovil skratku LGBT bez ďalšieho spresnenia.

O tomto výklade udalosti niet pochýb. O niekoľko minút Majerský sám od seba, bez toho, že by ho niekto kritizoval alebo voči jeho výroku namietal, svoj pôvodný výrok spresnil. Teda nie opravil, lebo nebolo čo meniť. Len doplnil, že mal na mysli LGBT ideológiu.

Domnievam sa, že ak niekto označí LGBT ideológiu za pliagu, nie je to nemiestne. Súčasťou LGBT ideológie je napríklad požiadavka sobášov osôb rovnakého pohlavia, ktoré označil pápež František za diablovo dielo, čo je tvrdšie označenie ako pliaga. V Kanade zavreli Roberta Hooglanda na dva mesiace do basy za to, že oslovoval svoju dcéru, ktorá sa považuje za chlapca, dievčaťom. Tak to je čo, keď nie pliaga? Radšej by to niekto nazval drobným nedorozumením?  

V spoločnosti, kde vládne poctivosť, by teda Majerský nemal mať žiadny problém.

Lenže v takej spoločnosti nežijeme.

Jediná Majerského chyba bola podcenenie metód protivníka

Jediná Majerského chyba spočívala v jeho normálnom ľudskom očakávaní, že s ním bude zaobchádzané férovo. A to bolo chybné očakávanie.

V dnešnej dobe má kresťanský politik očakávať pravý opak, a síce, že bude čeliť najhrubším podrazom. Keď začul otázku, čo je horšie, či korupcia alebo LGBT, mali sa mu v sekunde rozsvietiť v hlave všetky výstražné kontrolky. Rozsvietili sa mu až o minútu. A to už bolo neskoro. Ideológovia sa ho už chystali trhať na kusy.

Páni jazyka (Lords of the language)

Treba si uvedomiť jednu vec. Kto ovláda jazyk, rozumej, kto ho vykladá, ten ovláda spoločnosť. A ovláda ich prostredníctvom médií. A médiá v drvivej väčšine nie sú v rukách kresťanských konzervatívcov. Sú v rukách LGBT ideológov. Oni sú zatiaľ Pánmi jazyka.

A naši Páni jazyka si osobujú právo vykladať, ako ste mysleli to, čo ste povedali. A vďaka kvantitatívnej prevahe majú tú moc, aby to vyložili po svojom, i keď ich výklad je nezmyselný.

Darmo kričíte, že to či ono ste nepovedali. Povedali ste to, tvrdia Páni jazyka. Prosto majú na to.

V týchto dňoch vidíme pliagu ideológie

To, čoho sme svedkami v posledných dňoch, je dôkazom pravdivosti Majerského slov.

LGBT ideológia totiž nie je len súhrn požiadaviek a cieľov, ktoré si kladie. Je to i súhrn metód a prostriedkov, ktoré volí, aby ciele dosiahla. A metódou je aj dehumanizácia protivníka. Metódou je obviniť protivníka, že s požiadavkami LGBT ideológie nechce súhlasiť preto, lebo nenávidí LGBT ľudí. Pritom to nie je pravda. A táto podpaľačská metóda, poviem vám, to je riadna pliaga.

A LGBT ideológom sa každá manipulácia hodí.

Spomínate si na Ake Greena?

Veď táto metóda LGBT ideológov je taká stará. V roku 2004 švédsky prvostupňový súd odsúdil na podmienečný trest väzenia šesťdesiattriročného pastora Akeho Greena. Keďže odsúdiť staršieho bielovlasého pána vyzerá blbo, bolo treba verejnosť presvedčiť, že ide o človeka plného nenávisti. Dehumanizácia vyzerala takto. Slovenskí diváci si na správach Markízy vypočuli, že Green označil homosexuálov za rakovinu.

Nebolo to tak. Keď som vtedy prehľadával internet, našiel som vo švédskej tlači, že Green označil homosexualitu za rakovinu. Aha, teda nie ľudí, nie homosexuálov, ale fenomén homosexuality. To už vyzerá trochu inak, však?

V skutočnosti Green nepovedal ani to. V kázni hovoril o sexuálnych abnormalitách vrátane zoofílie ako o celku. A na tento celok použil výraz rakovina. Ale niektorí by hneď zatvárali do basy. A aby sa to podarilo, bola nevyhnutná manipulácia s viacnásobným posunom obsahu jeho kázne.

Prípad Akeho Greena je starý už dvadsať rokov. Koľko takých prípadov dehumanizácie kresťanov a konzervatívcov sa už stalo odvtedy? Kedy už kresťania a konzervatívci pochopia, v akom svete žijú?

V Majerského prípade je to s dehumanizáciou presne naopak

V Majerského prípade je on obviňovaný z dehumanizácie LGBT ľudí. V skutočnosti je to presne naopak. Majerský o nich vôbec nehovoril a ten dehumanizovaný LGBT ideológmi je on. On je tou obeťou.

Ničivé následky dehumanizácie

Metóda dehumanizácie protivníka, ako ju používa LGBT ideológia, má ničivé následky v podobe rozbíjania spoločenskej súdržnosti.

Kresťania považujú inak sexuálne orientovaných ľudí za bratov a sestry, ktorí nesú životom ťažší kríž ako iní. Preto ich neodmietajú. Odmietajú však posielať ich na nesprávnu cestu pristúpením na požiadavky LGBT ideológie.

Nie všetci sexuálne inak orientovaní ľudia vyznávajú LGBT ideológiu. Niektorí áno. Iní žijú podľa svojho sklonu, ale ideológiu odmietajú. A ešte iní svojmu sklonu vzdorujú a nežijú podľa neho. Niekedy preto, lebo sú tiež kresťanmi.

Na Slovensku žijú tisíce homosexuálov. Ako to na nich vplýva, keď sa im podsúva nepravda, že kresťania ich nenávidia? Že sú predmetom nenávisti? I v nich to môže vyvolať nenávisť. Niekedy sa stretávam s matkami homosexuálnych synov. Niektoré uverili, že kresťania ich dieťa nenávidia. Sú to ťažké rozhovory.

A ešte inak. Niektorí konzervatívci, ktorí odmietajú požiadavky LGBT ideológie, nepochopia metódu ideológov a môžu uveriť, že naozaj ide o boj medzi LGBT ľuďmi a kresťanmi či konzervatívcami. A preto začnú LGBT ľudí ako takých nenávidieť. Pritom časť LGBT ľudí požiadavky ideológie nepodporuje.

Lživá metóda dehumanizácie odporcov LGBT ideológie vedie k nežiaducej radikalizácii spoločnosti.

Prečo sa KDH nebráni?

Na kampani proti Majerskému je fascinujúca i skutočnosť, že KDH sa nebráni. Teda, niežeby sa nebránili radoví voliči. Na sociálnych sieťach desiatky z nich vysvetľujú, ako to bolo naozaj. Ale nebránia sa funkcionári KDH. Myslím tým rázne ohradenie sa proti dezinformáciám a odhalenie útočníkov ako klamárov a podpaľačov. Treba im povedať: čo si to dovoľujete?! Veď si vymýšľate a klamete. Nech sa bránia potom oni. Toto funkcionári KDH nerobia.

Bohužiaľ, ani Majerský nebojoval.

Ono je to vlastne ešte horšie.

Zhoď kolegu pod autobus

Je to politická hra, ktorá sa v západnej civilizácii hrá už desaťročia. Liberálnejší politici z nominálne konzervatívnych strán idú s podporou liberálnych médií proti svojim konzervatívnejším kolegom. Zažil to Čarnogurský už v 90. rokoch od niektorých svojich liberálnych podpredsedov. Nič nového pod slnkom.

Ktosi vtipne nazval túto politickú hru „Zhoď kolegu pod autobus“. Majerského dnes tiež niektorí zhadzujú pod autobus.

Do dehumanizácie Majerského sa pustil Ivan Bošňák, č. 149 na kandidátke KDH. Bošňák je inak inteligentný človek, ktorého analýzy mi pomáhali chápať vývoj epidémie covidu. Mal som tú česť s ním vtedy párkrát komunikovať telefonicky. Zároveň o ňom bolo známe, že je asistentom poslanca za SaS. Jeho názory sú liberálne. Ako tak asi mohla fungovať jeho účasť na kandidátke KDH? Malo byť zrejmé, že sa tam svojimi hodnotami nehodí.

O lídrovi kandidačnej listiny KDH v eurovoľbách Štefancovi, bývalom politikovi SDKÚ, bolo roky známe, že podporuje registrované partnerstvá. Dnes hádže pod autobus predsedu KDH. A kádruje ho. Má pochybnosti, či Majerský dostatočne vysvetlil svoje postoje. A on svoje postoje vysvetlil kedy?

Majerského dehumanizoval na sociálnej sieti i Milan Kabina, ktorý už nie je v KDH, ale donedávna členom bol a bol dokonca členom predsedníctva KDH.

Aké prekvapenia skrývajú ešte útroby KDH?

Zvuky pliagy v KDH

Zopakujme ešte raz. K LGBT ideológii, ergo k pliage, patrí ako pracovná metóda dehumanizácia odporcov jej požiadaviek. Nuž, keďže, ako vidíme, tejto dehumanizácie sa dopúšťajú samotní politici KDH, zvuky pliagy znejú aj priamo v KDH.

KDH, Smer a Progresívne Slovensko

V tejto súvislosti by som sa rád vyjadril k častej otázke, či má KDH ísť do vlády s Progresívnym Slovenskom alebo so Smerom.

Keďže z KDH som odišiel už pred rokmi, zdalo by sa mi nemiestne, aby som im udeľoval rady. Bavme sa teda všeobecnejšie o situácii, keď sa menšia kresťanská strana rozhoduje, či pôjde do vlády so stranou s fanaticky progresivistickým programom alebo so stranou, ktorá nie je až tak liberálna, ale ani až tak konzervatívna, navyše s biľagom korupcie.

Domnievam sa, že tá otázka je nesprávne postavená. Ide o niečo iné.

Ak je tá kresťanská strana vnútorne pevná, tak zvládne vládnuť s každou z tých dvoch. A ak sa jej predstavitelia budú správať, akoby boli z blata, tak strana nezvládne vládu ani s jednou z tých dvoch.

Pár slov k predsedovi Majerskému

Na predsedu KDH Milana Majerského mám jednu poznámku a dve priania.

Najprv poznámka. Majerský by mal byť opatrnejší v opakovaných tvrdeniach, že KDH je 33 rokov stále tou istou stranou. Nie je. Pri terajšej kampani proti Majerskému nezaznel hlas ani jedného významnejšieho funkcionára KDH, ktorý by jasne povedal, že Majerský sa nedopustil žiadneho morálneho prehrešku, a súčasne by bol schopný prejsť do protiútoku a jasne by povedal, že morálny problém je na strane ideológov, ktorí vedú proti Majerskému obludnú, lživú kampaň.

Ani jeden. Toto by sa kedysi v KDH nestalo.

Potom Majerskému prajem, aby tieto útoky vydržal a bojoval vo volebnej kampani až do konca.

Napokon mu prajem lojálnosť všetkých spolustraníkov.