Pápež: Musel som ísť do Iraku, idem do Maďarska a prečo nie aj do Bratislavy?

Pápež František povedal, že ho čaká účasť na záverečnej omši Medzinárodného eucharistického kongresu v Maďarsku: „Budapešť je však od Bratislavy vzdialená dve hodiny, prečo sa nezastaviť na Slovensku? Takto veci prichádzajú…“

Zároveň povedal, že ani po možnej rezignácii na Petrov stolec sa nevráti do Argentíny: „Zostanem tu, vo svojej diecéze.“ Pripomenul svoj sľub, že navštívi Libanon, ktorý momentálne trpí a ukazuje slabosti svojej rozmanitosti, „ale má silu zmiereného ľudu“: „Libanon je však v tejto chvíli v kríze, ale – a nechcem vás uraziť – v kríze života.“ V srdci nosí tiež Sýriu, no tam sa ešte nechystá. Vyplýva to z neoficiálneho pracovného prekladu tlačovej konferencie s novinármi na spiatočnom lete z Iraku.

Najvyšší katolícky líder si myslí, že kultúrna „cesta ľudského bratstva je dôležitá“. Ajatolláh al-Sistání podľa pontifika povedal, že „buď sú ľudia bratmi vďaka náboženstvu, alebo sa rodia rovnými. V náboženstve je bratstvo, ale nemôžeme ísť ďalej, než je rovnosť“. Zdôraznil, že kresťanom dlho trvalo, kým nadviazali ekumenický dialóg a podobne treba vnímať jeho stretnutie so šiítskym lídrom Al-Sistáním. Preto nevylúčil, že by s ním podpísal spoločný dokument tak ako sa to stalo pred dvomi rokmi v Abú Dabí, keď podpísal dokument o ľudskom bratstve so sunnitským imámom Ahmedom al-Tajíbom.

Toto stretnutie malo „univerzálne posolstvo a cítil som povinnosť ísť na túto púť viery a pokánia do Iraku“. Veľký ajatolláh je podľa pontifika „pokorný a múdry človek“. Je „maják svetla a títo múdri ľudia sú všade, pretože Božia múdrosť bola rozptýlená po celom svete. Rovnako je to so svätými, ktorí nie sú len tie osoby na oltároch. Tí, ktorých nazývam ‚svätci zo susedstva’, muži a ženy, každý deň dôsledne žijú svoju vieru“ a ľudské hodnoty. Podľa pápeža Františka ich treba objaviť a vyzdvihnúť.

Pápež si uvedomuje riziko rozšírenia koronavírusu v Iraku po jeho návšteve

Pontifex taktiež odpovedal na otázku, či sa neobáva rozšírenia koronavírusu počas jeho návštevy v Iraku, kde boli mnohí ľudia vedľa seba: „Veľa som premýšľal, modlil sa a nakoniec som urobil rozhodnutie, ktoré skutočne prišlo zvnútra.“ Pandémia ho prinútila spochybniť toto rozhodnutie, načo si odpovedal: „Ten, ktorý ma viedol k uvedenému rozhodnutiu, nech sa stará o ľudí. Rozhodol som s vedomím (týchto) rizík.“

Rímsky biskup takisto chce čím skôr obnoviť masové generálne audiencie, no plne v súlade s opatreniami talianskych úradov: „Po týchto mesiacoch uväznenia – skutočne som sa cítil uväznený – bola táto cesta návratom do života,“ priznal.

Spomenul, že videl mnoho mladých, ktorí asi opustia Irak a vyjadril ľútosť nad tým, že migrácia, ktorá je „drámou tohto regiónu“, sa vníma ako invázia. Podľa neho treba urýchlene zaviesť opatrenia, „aby ľudia mali prácu vo svojich krajinách a nemuseli migrovať“. Rovnako máme „zachovať právo migrovať“ a kľúčová je aj integrácia týchto osôb v hostiteľských krajinách. Preto poďakoval Jordánsku a Libanonu, že vo veľkom prijali migrantov.

V súvislosti s Medzinárodným dňom žien odsúdil obchod s ľuďmi nielen na Blízkom východe a v Afrike, ale aj v centre Ríma. Pripomenul, že manželka irackého prezidenta mu povedala, akú „majú ženy silu pri napredovaní v živote, v dejinách a v rodine“.

Pápeža Františka dojalo, keď videl ruiny po ozbrojených konfliktoch v Iraku. Naopak ho povzbudila matka, ktorá odpustila tým, čo jej zabili syna, a spomenul, že takéto odvážne ženy stretol v Latinskej Amerike. Podľa pápeža povedali: „Odpúšťam, odpúšťam. Stratili sme toto slovo, vieme veľmi dobre urážať, vieme, ako odsúdiť – a ja ako prvý. Ale odpustiť … odpustiť svojim nepriateľom, to je čisté evanjelium. To ma v meste Karakoš najviac zasiahlo.“