Postavenie Svätej stolice vo svete slabne. Dôvodom je súdnictvo a kontroverzná politika voči Číne

bp Vatikánska vlajka pred Bazilikou sv. Petra. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Pravidelný prehľad toho, čo sa deje vo Večnom meste a ako komentujú udalosti vatikanisti, pripravuje každú nedeľu Bohumil Petrík.

Vatikán a celý svet si pripomenuli prvý Medzinárodný deň ľudského bratstva, no vraj ho poznačilo rodinkárstvo. Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v médiách hájil kontroverznú dohodu s Čínou a opäť zaznela kritika vatikánskeho súdnictva, ktorou sa má oslabovať Svätá stolica na „medzinárodnej šachovnici“.

Medzinárodný deň ľudského bratstva či rodinkárstva?

Vo štvrtok sa po prvý raz slávil Medzinárodný deň ľudského bratstva, ktorý vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN). Je ovocím katolícko-sunnitskej spolupráce a Dokumentu o ľudskom bratstve, ktorý 4. februára 2019 podpísali pápež František a egyptský imám Ahmed al-Tajíb.

Na virtuálnom stretnutí na deň bratstva sa zúčastnili nielen títo náboženskí lídri, ale aj zástupca Svetovej rady cirkví a generálny tajomník OSN António Guterres. Ten dostal spolu s marockou aktivistkou Zajedovu cenu za ľudské bratstvo. Paradoxom ocenenia je možný konflikt záujmov, keďže dvaja členovia šesťčlennej poroty spolupracovali s OSN (respektíve s jej agentúrou UNESCO): Adama Dieng zo Senegalu a Michaelle Jaenová z Haiti. Ďalší člen poroty nemal hlasovacie právo. Keďže ocenený Guterres je najvyšší predstaviteľ OSN, podľa niektorých sa podporilo rodinkárstvo, nie bratstvo.

Slovenská komisia pri UNESCO pre denník Štandard upozornila, že Zajedovu cenu nevyhlásila agentúra OSN, a preto sa „nevie vyjadriť k rozhodnutiam organizátorov ceny“. Konflikt záujmov však odmieta: „Cena poukazuje na jednotlivcov alebo organizácie, ktoré budujú mosty medzi kultúrami a spájajú rozdielne spoločnosti s cieľom budovať mier a pokojné spolunažívanie národov. Nie je preto zvláštne, že osobnosti, ktoré s touto cenou prišli do kontaktu, spolupracovali aj s OSN či UNESCO – toto je totiž hlavná myšlienka oboch organizácií. V žiadnom prípade tam nevidíme rodinkárstvo ani konflikt záujmov.“

Organizátori ceny na náš email nereagovali.

Pontifexa kritizovali po podpise historického dokumentu s egyptským imámom, lebo sa necháva inštrumentalizovať zo strany moslimov. „Aj zo strany novinárov. To patrí do mojej práce,“ reagoval. Dokument o bratstve je podľa pápeža plne „v duchu Druhého vatikánskeho koncilu… Je to proces a procesy dozrievajú ako kvety“. Katolíci a moslimovia opäť utvrdili dialóg a najmä bratstvo „ako zdroj kritického myslenia voči novým individualistickým a konzumistickým modloslužbám“ v čase globalizácie, vysvetlil vatikánsky denník L’Osservatore Romano.

Aj za toto svetové bratské angažovanie s účasťou OSN niektorí pontifika nepriamo obvinili, že je „konformný voči moci“ a chce „byť kaplánom nového svetového poriadku“. Pápežova bratská vízia sveta sa podľa ďalších sčasti prekrýva s(o) chválenou i kritizovanou iniciatívou Svetového ekonomického fóra Great Reset (Veľký reset) o obnove sveta po pandémii.

Pred sídlom OSN v New Yorku. Foto: Bohumil Petrík

Kritika vatikánskej Ostpolitik je oprávnená

Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre televíziu KTO hovoril o významných krokoch v reorganizácii Rímskej kúrie a reformách v ekonomike, komunikáciách a transparentnosti. Spomenul tiež kontroverznú dohodu s Čínou o menovaní biskupov. Vďaka tejto ostpolitik „Peking ohromujúco vyhráva nad Rímom“, písalo sa v médiách. Kritizoval ju aj kardinál z Hongkongu, Joseph Zen Ze-kiun. Pripomeňme, že Ostpolitik sa používa ako odkaz a obdoba staršej „východnej politiky“ pápežov Jána XXIII. a Pavla VI., ktorí sa v 60. rokoch snažili o dialóg s komunistickým blokom a Moskvou, čo malo viaceré katastrofálne dôsledky a dnes je táto diplomacia považovaná za neúspech. Zmenil ju definitívne až Ján Pavol II.

Vráťme sa však do súčasnosti a k reakcii kardinála Parolina, ktorý je hlavným autorom súčasnej Ostpolitik voči Číne, na jeho kritikov. Týchto ľudí vatikánsky premiér vraj „hlboko rešpektuje“. Kritika pápežovej Ostpolitik voči Ríši stredu „je oprávnená“, lebo „situácia je extrémne komplexná a ťažká, kde môžu byť rôzne pohľady na vec“. Prelát ďalej zdôraznil, že „sa rozhodli pre cestu malých krokov“ a nechcú hneď vyriešiť všetky problémy cirkvi v Číne. Od tohto kroku ako malého semienka, z ktorého snáď vzíde ovocie, sa môžu ďalej snažiť o zlepšenie tamojšej situácie, lebo nejde o „posledné slovo“, dodal kardinál Parolin.

Kardinál Parolin. Foto: Bohumil Petrík/CNA

Vatikánsky justicionalizmus a konflikt záujmov oslabuje Svätú stolicu

Taliansky denník Il Foglio sa vrátil k vyšetrovaniu finančných operácií vo Vatikáne a k jeho súdnictvu. Okrem údajného nerešpektovania základných ľudských práv obžalovaných má absolutistická monarchia aj iný problém.

Podľa periodika v nej vládne justicionalizmus – prísny a rýchly prístup voči obžalovaným. Jej sudcovia sú Taliani a väčšina z nich je vraj pracovne aktívna v Taliansku. Aj keď v miništáte neriešia mnoho prípadov, denník sa pýta, či majú zastávať verejnú funkciu v jednom štáte a tiež pracovať v inej republike. Podobne niekoľko vatikánskych policajtov bolo súbežne činných v bezpečnostných firmách v Taliansku, napísal Il Foglio.

Možný konflikt záujmov a tieto výhrady môžu Svätú stolicu oslabiť na „medzinárodnej šachovnici“ a v jej bojoch „za obranu ľudskej osoby“, ktoré „v tomto svete stále vedie proti prúdu“. Podľa denníka sa „Svätá stolica nechtiac vatikanizuje a možno stáva provinčnou“, lebo sleduje zastaraný model národného štátu, ktorý odporuje jej podstate a histórii.

Poradcovia pontifexa nerobia svojmu šéfovi „ani jeho obrazu vo svete láskavosť“. Svätá stolica je vo svete „hrádzou chrániacou človeka a jeho dôstojnosť, ktorá sa dnes zdá byť pošliapaná práve vo Vatikáne v mene slepého justicionalizmu a istej nedbanlivosti“, vyriekol Il Foglio súd nad súdom európskej teokracie.

Citát týždňa

Citát týždňa patrí talianskemu vatikanistovi Marcovi Tosattimu v súvise so zmluvou medzi Svätou stolicou a Čínou, ktorú hájil kardinál Parolin:

„Vatikán prakticky daroval čínsky katolicizmus komunistickej strane.“


Ďalšie články