Pandémia covidu-19 zmenila hranice medzi prácou a súkromným životom: Toto sú ďalšie jej nepriaznivé dôsledky
Vyplýva to z vyjadrenia terapeutky Kataríny Milovej z online terapeutickej platformy Hedepy. „Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane,“ priblížila.
Poukázala na to, že ohrozenou skupinou sú napríklad zdravotníci, ľudia s kancelárskym typom povolania, či osoby pôsobiace na vedúcich pozíciách. Vyhorenie sa podľa terapeutky môže spájať aj s niektorými povahovými vlastnosťami. „Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu alebo ich nedostatočné využívanie. Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy,“ ozrejmila.
Syndróm vyhorenia sa častejšie vyskytuje u žien. „Štatisticky je častejšie hlavnou osobou, ktorá sa stará o dieťa, žena – matka, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž,“ povedala Milová. Okrem žien trápi syndróm vyhorenia čoraz viac mladých ľudí do veku 30 až 35 rokov.
Milová priblížila, že pri syndróme vyhorenia dokáže pomôcť terapia. Je na nej možné preskúmať to, čo vyhorenie spôsobilo, ale diskutovať aj o tom, ako s tým bojovať.
„Je nevyhnutné pracovať aj so zmenou myslenia, pretože človek, ktorý vyhorel raz, môže s rovnakým prístupom k práci a k výkonu vyhorieť znova aj v novom zamestnaní,“ doplnila. Terapia môže byť podľa nej užitočná aj v rámci prevencie. Vhodné je tiež využívať rôzne techniky zvládania stresu či plánovanie a organizáciu.
„Je viac ako žiadané rozvrhnúť si povinnosti tak, aby nás zbytočne nestresovali. V neposlednom rade je dobrým preventívnym nástrojom získavanie nových zručností, pre vyššie sebavedomie a lepší pocit v práci,“ dodala. Odporúča aj pravidelný kvalitný spánok a dobrú stravu.
(tasr)