Jaroslav Slašťan: Medveď prehráva boj s verejnou mienkou

Pred niekoľkými rokmi vznikol Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý je zriadený ako samostatné oddelenie Riaditeľstva Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a v súčasnosti má 12 členov. Štandard sa porozprával s vedúcim južného Zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslavom Slašťanom.

Aké veľké teritórium má medveď?

Teritorialita živočíchov má význam najmä pri zabezpečení existenčných životných podmienok a za teritórium sa pokladá priestor, ktorý jedinec aktívne bráni pred jedincami svojho druhu. Vďaka najnovším dôkazom, ktoré priniesli nové metódy zamerané na hodnotenie časopriestorovej aktivity, vieme s istotou povedať, že medveď nepatrí medzi teritoriálne zvieratá. Jedince, ktoré boli telemetricky sledované, sa pohybovali na obrovskom územnom priestore a mnohokrát prekračovali hranice viacerých orografických celkov. Jednotlivé medvede sa navzájom tolerujú, ale v období ruje môže dôjsť ku konfliktom medzi samcami, dokonca aj medzi samicami. Tieto sa však nepripisujú teritorialite, ale zvýšenej pohlavnej aktivite.

Položíme otázku teda inak. Akú veľkú plochu môže jeden medveď využívať?

Územný priestor, ktorý medveď obýva, sa nazýva domovský okrsok. Prvé výsledky vo výskume veľkosti domovských okrskov na Slovensku s použitím telemetrie dosiahli Poliaci. Výskumníci z Tatranskeigo Parku Narodowego a Instytutu Ochrony Przyrody PAN (pozn. red. – Polska Akademia Nauk) v Tatrách a Bieszczadoch na juhu Poľska odchytili niekoľko medveďov a po imobilizácii im nasadili obojky. V rámci tohto výskumu zistili, že niektoré zo sledovaných medveďov prekročili hranicu Slovenska. Počas trojročného obdobia sa jedna zo samíc pohybovala na území s veľkosťou 136 štvorcových kilometrov. Jeden zo samcov len za jeden rok využíval územie 170 kilometrov štvorcových a domovský okrsok dominantného samca bol ešte väčší. Za menej ako rok sa pohyboval na území s veľkosťou 266 kilometrov štvorcových. Ukázalo sa, že veľkosť územia, na ktorom sa medvede pohybujú, bola desaťročia nesprávne interpretovaná. Predtým sa totiž predpokladalo, že medvede používajú územie 10 až 30 km štvorcových. Tiež sa vyvrátil mýtus, že medvedie samce sú silne teritoriálne, pretože je nepredstaviteľné, aby jeden jedinec účinne ustrážil také veľké územie. Telemetrický výskum na chorvátskej populácii medveďov taktiež ukázal, že domovské okrsky jednotlivých medveďov sa prekrývajú a medvede nie sú teritoriálne zvieratá, čo neskôr ukázali aj slovenské výskumy s použitím telemetrie. Do domovského okrsku dominantného samca môžu zasahovať i domovské okrsky niekoľkých ďalších dospelých medvedích samcov, viacerých medvedíc či dospievajúcich jedincov.

Ak sa pozrieme hlbšie do histórie vzťahu človeka s medveďom, čo sa dozvieme?

Vzťah človeka k medveďovi je skutočne zaujímavý. Poznatky o tejto šelme sa v ďalekej minulosti šírili ústnou tradíciou, alebo prepisovali, veľmi málo z nich tvorili priame pozorovania. Plínius starší píše vo svojom Prírodopise, že žiadne iné zviera neútočí obratnejšie. Svoje poznatky však opieral len o pozorovania z rímskych arén, kde boli bežné súboje medveďov s levmi, leopardmi a gladiátormi. Dokonca je dochovaný záznam o súboji medveďa s nosorožcom, ktorý sa odohral v Ríme na konci prvého storočia. V dobových záznamoch úradníkov, ktorí zabezpečovali medvede pre tieto krvavé hry, sa píše, že najsilnejšie medvede pochádzali z Kaledónie (pozn. red. – zo Škótska) a Dalmácie.

A čo hovoril na medveďa stredovek?

Stredovekí autori predstavovali samce medveďa ako predobraz nekontrolovateľného hnevu, násilia a surovej túžby. V dobových knihách sa doslova píše, že „medvede predstavujú pre človeka veľké nebezpečenstvo, a to ešte viac pre ženu, ako pre muža. Medvedí samec miluje dievčatá a mladé ženy. Niekedy sa do nich zamiluje a zvádza ich, častejšie ich však unesie a znásilňuje, unáša ich do svojej jaskyne, ohavne s nimi obcuje, a tak pomáha priviesť na svet napoly ľudské a napoly medvedie bytosti“. Únosy žien medveďmi poznali už aj grécka, keltská a germánska mytológia. Príbehy o medvedích samcoch znásilňujúcich ženy a odvážnych skutkoch hrdinov sú v týchto legendách veľmi obľúbeným motívom. Takéto príbehy prinášajú európske ságy, eposy a rôzne rytierske romány. V očiach Germánov bol medveď nielen neporaziteľné zviera, ale aj stelesnenie brutálnej sily. Podobne to bolo aj u Slovanov a v menšej mieru u Keltov. Mnohé povery o medveďoch pretrvali až do novoveku.

Ako dnes slovenská verejnosť vníma medveďa?

Je pochopiteľné, že iný názor na medveďa budú mať ľudia v Bratislave a iný v Detve. Mnohé médiá doslova parazitujú na tejto téme. O tom sa denne presviedčame. Šíria sa rôzne nepravdy, verejnosť je zastrašovaná a niekomu táto situácia  vyhovuje. Ak nechceme nechať ďalej traumatizovať našu spoločnosť, musíme zaujať postoj a problémy s medveďmi odkomunikovať. A musíme si povedať pravdu. Našou povinnosťou je nájsť odpoveď na otázku, ako a prečo v medvedej populácii nastali výrazné zmeny a čo z toho pre nás všetkých vyplýva. Tiež si myslím, že na Slovensku klesá akceptácia medveďa. Roky sa my ochranári snažíme o zvýšenie akceptácie veľkých šeliem verejnosťou. Verejná mienka sa obrátila proti medveďovi, čo nie je dobré. Ľudia žijúci na vidieku už nie sú ochotní akceptovať medveďa. Jedna skupina cíti voči medveďom nesmiernu nenávisť, pretože im spôsobujú škodu na majetku. Druhá skupina má z medveďov strach, čo sa dá pochopiť, pretože ich stretávajú v obciach a ich okolí skutočne pričasto.

Prečo medvede navštevujú vidiek, robia škody na včelách a vo dvoroch zabíjajú domáce zvieratá?

Faktorov je viacero, úlohu tu zohrávajú – z hľadiska etológie medveďa ako druhu – aj ročné obdobie, ale aj dostupnosť prirodzenej potravy a hustota populácie v danej oblasti. Medzi tie najhlavnejšie patria presuny za sezónnym zdrojom potravy, ako sú kukurica a obilniny, a tiež dosiahnutie reprodukčného veku a s tým spojené vyhľadávanie sexuálneho partnera. A, samozrejme, rôzne potulky, príčiny ktorých nedokážeme bližšie určiť. Bežným ekologickým javom v populáciách mnohých druhov sú presuny nazývané migrácie. Pod týmto pojmom chápeme väčšinou sezónne presuny z jedného miesta na druhé a naspäť. Pri dospievajúcich jedincoch sa okrem migrácie stretávame aj s emigráciou, teda opustením rodiska a osídlením nového územia. V intravilánoch obcí sa medvede pohybujú hlavne kvôli možnosti ľahko získať potravu vo forme všetkého, čo ľudia na vidieku pestujú a chovajú.

Čo sa s tým dá robiť?

Sledujem nálady spoločnosti a postupujúcu radikalizáciu verejnosti, a to, žiaľ, na oboch stranách. Jedna skupina žiada radikálny zásah do populácie, druhá je za striktnú ochranu. Tak ako nesmieme plošným a necitlivým odlovom ohroziť populáciu, tak isto ani nesmieme medveďa postaviť na úroveň posvätnej kravy, na ktorú sa nesiaha.

Názorové vypätie oboch táborov bolo cítiť hlavne po útoku medveďa na mladého farmára v Háji.

Po každom útoku medveďa sa nájde malá skupina ľudí, ktorí útok, jeho príčinu alebo okolnosti, za akých sa udial, spochybňujú, či zľahčujú. A hľadajú pravdu tam, kde nie je. Ale ak je človek napadnutý, treba ho nazvať obeťou, nie páchateľom. Na slovách záleží. 

Na sociálnych sieťach je Zásahový tím extrémne nepopulárny, toľko hejtov a hrubosti sa v diskusiách pod článkami len tak nevidí. Prečo je to tak?

Asi žijeme v poškodenom svete. Viem, aké príspevky máte na mysli. Títo treťotriedni facebookoví herci sami sebe uverili, že zachránia všetko. Stačí im vo voľbách váš hlas. A potom príde realita. Lebo jedno je kritizovať, a druhé je prinášať riešenia, ktoré fungujú. Občasné výmeny názorov, samozrejme, k politike patria. Toto však nie sú výmeny názorov, ale vášne a lynč.

Medveď je téma kontroverzná, názory na túto šelmu sa veľmi líšia. Vedia nájsť strany s odlišnými názormi na medvediu problematiku nejaký prienik názorov, spoločnú reč?

Názorové zápasy sa dajú viesť aj slušne a legitímne. Namiesto toho si tu viac ubližujeme a menej sa počúvame. Podľa mňa bola a je táto téma zneužívaná, preto túto hru nehrám. To nie sú ľahkovážny vzťah, nezáujem či alibizmus. To je len môj slobodný postoj a odmietnutie cynickej manipulácie. Nie nenávistné vykrikovanie, potrebujeme zdravý rozum.

Riešenie teda existuje ?

Riešením mnohých problémov je zmena, prípadne aktualizácia legislatívy, postupov a dokumentov a, samozrejme, spolupráca rôznych odborníkov, subjektov, združení a inštitúcií. Musíme sa začať spoločne a odborne baviť o tom, kde tie problémy sú a ako ich eliminovať. A musíme sa naučiť nielen rozprávať, ale aj počúvať. V Zásahovom tíme máme záujem riešiť problematiku medveďa a urobíme všetko pre to, aby sme zabezpečili nielen ochranu medveďa ako chráneného živočícha, ale aj minimalizovanie škôd, ktoré medveď spôsobuje. A prirodzene aj bezpečnosť obyvateľov. Hľadáme riešenia a snažíme sa byť efektívni v ich navrhovaní. Riešenie vidíme napríklad aj v posilňovaní spolupráce s rezortmi pôdohospodárstva, obrany i vnútra. Podávame pomocnú ruku samosprávam, rôznym subjektom, osobám, inštitúciám, organizáciám a klubom. Robíme osvetu, poskytujeme poradenstvo a pracujeme na projekte zvýšenia informovanosti o živote medveďa, ktorý by mal zabezpečiť, aby sa smerom k verejnosti dostávali pravdivé informácie o živote našej najväčšej šelmy. Ľudia majú právo vedieť nielen to, ako sa pri strete s medveďom majú správať, ale aj to, kde a ako žiadať náhradu za škodu, ktorú medveď spôsobí. A samozrejme to, ako sa ochrániť a minimalizovali riziká, ktoré spolužitie s medveďmi prináša.

Jaroslav Slašťan

Fotograf a publicista, popularizátor zoológie, vedúci južného Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Zaoberá sa etológiou medveďa hnedého a historickým vzťahom medzi človekom a medveďom. Je členom pracovnej skupiny pre manažment veľkých šeliem v Slovenskej republike. Spolupracuje na výskume a monitoringu populácií veľkých šeliem. Je spoluzakladateľom, spoluorganizátorom a odborným garantom viacerých národných projektov zameraných na zoologické a ekologické témy. V oblasti fotografie debutoval autorskou výstavou Klenoty Kremnice (2011), krásy prírody prezentoval aj na ďalších výstavách: Poznám také miesta (2014), Držiac sa Svetla (2015) a Keď vymeníme strach za rešpekt (2023). Jeho fotografie skrášľujú náučné chodníky, publikácie, vysokoškolské učebnice a kalendáre s botanickou a zoologickou tematikou.