Jozef Onačilla

Nie pre ich xenofóbne názory, ako sa to snažia prezentovať progresívni aktivisti. Jednoducho pre realitu objektívneho zlyhania začlenenia týchto komunít do spoločnosti v západných krajinách ako Nemecko či Francúzsko, a v dôsledku toho aj masívneho nárastu zločinnosti. Štát má pritom k dispozícii všetky prostriedky na riešenie problému nelegálnej migrácie. Zákony, finančné prostriedky aj ľudské kapacity. Treba ich iba rázne a pohotovo aplikovať, namiesto dúfania, že migranti cez naše územie iba prejdú.

Tento rok je, čo sa týka počtu nelegálnych migrantov, pre Slovensko rekordný. Len za prvý polrok tohto roka zachytila slovenská polícia takmer 11-tisíc migrantov, ktorí prekročili hranice nezákonne. Je to následok sekundárnej tranzitnej migrácie po trase zo západného Balkánu, po ktorej migranti smerujú najmä do Nemecka, Rakúska a Holandska.

Na slovenské územie sa dostávajú najmä z Maďarska, ktoré tomuto prechodu nijako zvlášť nebráni. Vláda Viktóra Orbána dokonca prepustila zo zadržania 1 468 prevádzačov usvedčených z pašovania ľudí, a dala im tri dni na opustenie maďarského územia. Vysvetlila to preplnenými väznicami, v ktorých až 13 percent väzenskej populácie tvoria obyvatelia iných krajín.

Podmienky vstupu

Ani táto skutočnosť však nemôže byť ospravedlnením alebo vysvetlením, prečo cez naše hranice nerušene hromadne prenikajú tisícky nikým nekontrolovaných migrantov. Slovenské zákony totiž neumožňujú bezbrehé prekračovanie hranice občanom tretích krajín. Štátny príslušník tretej krajiny musí na vstup a na pobyt na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní, mať platný cestovný doklad alebo vízum. Rovnako musí zdôvodniť účel a podmienky pobytu a mať dostatočné prostriedky na živobytie počas pobytu. Zároveň nesmie ísť o osobu, ktorá má v Schengenskom informačnom systéme upozornenie na odopretie vstupu, alebo predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, prípadne jej bol odopretý vstup.