Vláda nevie chrániť svoje hranice ani občanov

Nie pre ich xenofóbne názory, ako sa to snažia prezentovať progresívni aktivisti. Jednoducho pre realitu objektívneho zlyhania začlenenia týchto komunít do spoločnosti v západných krajinách ako Nemecko či Francúzsko, a v dôsledku toho aj masívneho nárastu zločinnosti. Štát má pritom k dispozícii všetky prostriedky na riešenie problému nelegálnej migrácie. Zákony, finančné prostriedky aj ľudské kapacity. Treba ich iba rázne a pohotovo aplikovať, namiesto dúfania, že migranti cez naše územie iba prejdú.

Tento rok je, čo sa týka počtu nelegálnych migrantov, pre Slovensko rekordný. Len za prvý polrok tohto roka zachytila slovenská polícia takmer 11-tisíc migrantov, ktorí prekročili hranice nezákonne. Je to následok sekundárnej tranzitnej migrácie po trase zo západného Balkánu, po ktorej migranti smerujú najmä do Nemecka, Rakúska a Holandska.

Na slovenské územie sa dostávajú najmä z Maďarska, ktoré tomuto prechodu nijako zvlášť nebráni. Vláda Viktóra Orbána dokonca prepustila zo zadržania 1 468 prevádzačov usvedčených z pašovania ľudí, a dala im tri dni na opustenie maďarského územia. Vysvetlila to preplnenými väznicami, v ktorých až 13 percent väzenskej populácie tvoria obyvatelia iných krajín.

Podmienky vstupu

Ani táto skutočnosť však nemôže byť ospravedlnením alebo vysvetlením, prečo cez naše hranice nerušene hromadne prenikajú tisícky nikým nekontrolovaných migrantov. Slovenské zákony totiž neumožňujú bezbrehé prekračovanie hranice občanom tretích krajín. Štátny príslušník tretej krajiny musí na vstup a na pobyt na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní, mať platný cestovný doklad alebo vízum. Rovnako musí zdôvodniť účel a podmienky pobytu a mať dostatočné prostriedky na živobytie počas pobytu. Zároveň nesmie ísť o osobu, ktorá má v Schengenskom informačnom systéme upozornenie na odopretie vstupu, alebo predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, prípadne jej bol odopretý vstup.

Ak príslušník tretej krajiny nespĺňa jednu z týchto podmienok, policajt mu môže odoprieť vstup. To neplatí pri žiadateľoch o azyl alebo o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky.

Súčasná migračná vlna však nepredstavuje tieto prípady. Ľudia prekračujúci slovenské hranice nemajú žiadne doklady ani iné overiteľné podklady pre svoju totožnosť či štátnu príslušnosť. Rovnako nemajú záujem o zotrvanie na našom území ani nežiadajú o azyl, ale chcú smerovať ďalej na západ. To znamená, že polícia ma plné právo zakročiť a zadržať každého, kto takto nelegálne prekročí naše hranice bez ohľadu na dôvody umožnenia prechodu cez svoje územie iným štátom.

Zákon o ochrane štátnej hranice prikazuje príslušníkovi Policajného zboru chrániť vnútornú hranicu a oprávňuje ho zakázať vstup osobe nachádzajúcej sa v jej blízkosti. Realita ukazuje, že polícia nielenže nestráži štátne hranice, ale ani nepostupuje v súlade so zákonom pri zadržiavaní a preverovaní migrantov. Minimálne z hľadiska porušovania zákona v prípade prekračovania hraníc.

Vyjadrenie policajného prezidenta

Vzhľadom na naliehavosť situácie sa k téme vyjadril aj policajný prezident Štefan Hamran. Potvrdil enormný nárast nelegálnej migrácie a dodal, že situáciu polícia monitoruje a migrantov preverujú v príslušných databázach. Pri takomto preverovaní polícia zachytila dvoch teroristov, no Hamran zároveň tvrdí, že ak je migrant zo Sýrie alebo z Afganistanu, nemožno ich vyhostiť. Policajný prezident na adresu veľkého počtu migrantov uviedol, že polícia nemá personálne kapacity ani materiálno-technické podmienky a nie je možné uzavrieť hranicu s Maďarskom tak, aby ju nelegálne nebolo možné prekročiť. Potrebnú sumu na zabezpečenie opatrení k ochrane hranice vyčíslil na sto miliónov eur ročne.

Vyjadrenia policajného prezidenta pritom vyznievajú až absurdne pri spomienke na nasadenie policajných síl počas pandémie. Vtedy dokázala polícia aj s armádou plošne chrániť vonkajšie hranice aj hranice okresov, a nešlo pritom o takú vážnu hrozbu pre bezpečnosť krajiny, akou je výskyt potenciálnych teroristov na jej území. Prečo nie je možné povolať armádu na ochranu hranice, nie je známe, hoci je to jej základnou úlohou. Zvýšené výdavky na ochranu hranice sú pritom neporovnateľne nižšie ako následná každodenná starostlivosť o desiatky tisíc migrantov v záchytných táboroch. Hoci ide o pomerne značnú sumu peňazí, z hľadiska štátneho rozpočtu a v kontexte bezpečnosti krajiny to nie je vysoká cena.

Verejnosť si pamätá oveľa vyššie sumy vyhodené vládou na mnohé neúčinné a zbytočné opatrenia počas posledných troch rokov, ktoré masívne navýšili štátny dlh.

Tieto opatrenia by boli, samozrejme,  vhodné za predpokladu, že sa vláda nepostaví do roly prevádzača, a nepošle nelegálnych migrantov, aby ďalej nelegálne prekračovali hranice iných členských štátov Únie pri svojej ceste do cieľovej krajiny. Je to, samozrejme, jednoduchšie riešenie, ale nie je v súlade so zákonom. Práve naopak, podporuje rast organizovaného zločinu, prevádzačstva, obchodu s ľuďmi a zhoršovanie vzťahov s našimi susedmi.

Potvrdenie o pobyte cudzincov

Samostatnú kapitolu pri riešení problematiky migrantov tvorí potvrdenie o pobyte cudzincov (registrácii migranta). Policajný prezident Hamran kritizuje vládu Roberta Fica, ktorá novelizovala zákon o pobyte cudzincov a zaviedla povinnosť vydať toto rozhodnutie na konci administratívneho konania o vyhostení. Potvrdenie má byť aj motívom migrantov na prechod cez slovenské územie, pretože im garantuje doklad o pobyte v členskom štáte Európskej únie. Problém povinnosti vydania tohto potvrdenia nastáva pri aplikácii zákona.

Policajný útvar skutočne vydá príslušníkovi tretej krajiny písomne potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky na čas, kým prebieha konanie o jeho osobe. Takéto potvrdenie sa však nevydáva automaticky každému, ale iba osobe, ktorá spĺňa určité podmienky. Medzi tieto podmienky patrí zotrvanie osoby na našom území počas poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, počas karantény, alebo ak nie je možné osobu vyhostiť z dôvodu vážnej ujmy.

Počas zaistenia takejto osoby sa zisťuje jej totožnosť, pričom vyhostenie neprichádza do úvahy pri nebezpečenstve smrti alebo prenasledovania v jej domovskej krajine. Keďže títo ľudia nemajú žiadne doklady, nie je možné overiť, či skutočne sú príslušníkmi krajiny, kde im takéto nebezpečenstvo hrozí. Samotné vyhlásenie migranta o tom, že je z takejto krajiny, bez ďalšieho overovania, totiž nepostačuje. Preto v takýchto prípadoch platí, že migranti sa vracajú do krajiny, z ktorej vstúpili na naše územie a nevydáva sa im potvrdenie o pobyte len preto, že sú na našom území.

Tu je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade vydania potvrdenia o možnosti zotrvania na území Slovenskej republiky zo strany polície, to neoprávňuje migranta na pobyt na našom území. Špecificky to hovorí paragraf upravujúci postup vydávania tohto dokladu. Z pohľadu konania je však rozhodne jednoduchšie automatizovať celú procedúru na vydávanie potvrdení namiesto riadneho overovania faktov pri každom jednom migrantovi.

Celý tento proces je však už len dôsledkom toho, že polícia nechráni hranicu a umožní nezákonný vstup cudzím osobám na slovenské územie.

Bezpečnosť obyvateľov

Problém spočíva aj v tom, že v dôsledku tisícov migrantov polícia nestíha spracúvať administratívne konania v potrebnej rýchlosti. Namiesto umiestnenia neznámych osôb, a  osôb z hľadiska štátnej bezpečnosti či zdravotnej spôsobilosti nikým nepreverených, do záchytných táborov, ich polícia jednoducho prepustí medzi obyvateľstvo bez toho, aby mala akúkoľvek znalosť o pohybe a pobyte týchto osôb.

Tu je potrebné sa opäť zamyslieť, či polícia rezignovala na svoje povinnosti, alebo takýmto krokom chce urýchliť presun migrantov z nášho územia za hranice susedného štátu. Skupiny migrantov sa pritom pohybujú vo veľkých skupinách v malých obciach, pričom nemajú problém vstupovať na cudzí pozemok alebo oberať obyvateľom ich úrodu.

Samozrejme, že takíto ľudia sú hladní a smädní po náročnej ceste, ale takémuto konaniu z ich strany má predchádzať štát, napríklad tak, že ich umiestni do vhodných zariadení so zabezpečenou starostlivosťou. Hoci pri vstupe na cudzí pozemok a drobných krádežiach ide o trestnú činnosť, aj s prižmúrením očí nad nelegálnym prekročením hranice, policajný prezident tvrdí, že žiadnu trestnú činnosť nepáchajú.

Polícia nemá v malých obciach kapacity na odpovedanie všetkých telefonátov na jej tiesňovú linku, a preto sa nezriedka stáva, že ľudia v obavách na jej príchod čakajú aj hodiny. To všetko je pritom dôsledok flagrantného prístupu polície pri ochrane hranice a kontrole týchto nelegálnych migrantov. Rezignácia na zabezpečenie potrebných opatrení v takýchto situáciách nemôže predstavovať normu, ktorá sa bude opierať o bezduché „nedá sa“.

Zaujímavý dvojaký meter sa naskytuje aj pri nazeraní na trestný čin porušovania domovej slobody. Polícia nerieši vstup na cudzie pozemky zo strany migrantov. Ale v prípade brata postrelenej kadetky, ktorý pod vplyvom alkoholu preskočil bránku a vstúpil na pozemok ministra vnútra Mikulca a zaklopal na jeho dvere, polícia okamžite konala a vzniesla obvinenie. Ostáva len dúfať, že nedôjde k vážnejším potýčkam medzi skupinami obyvateľov a migrantami, ktorých často neženie chuť páchať trestné činy len tak, ale obyčajné naplnenie základných ľudských potrieb ako hlad a smäd.

Samostatnou kapitolou je skutočnosť, že títo ľudia spravidla nie sú žiadni vojnoví utečenci. Ide o ekonomických migrantov, čo aj sami priznávajú. Nechcú zotrvať v prvej bezpečnej krajine, do ktorej sa dostanú, ale kvôli finančným benefitom smerujú do krajín so štedrým sociálnym systémom.

Vie to aj vláda a polícia, preto im umožňuje voľný pohyb po našej krajine dúfajúc, že urýchlene opustia naše územie. Z týchto dôvodov nie je možné na nich uplatňovať azylové či iné konania, ktoré patria ľudom v skutočnej núdzi.

Zaujímavý je aj postoj polície, ktorá tvrdí, že o pohybe tisícok migrantov nemá vedomosti a nevie, kde prekračujú hranice, aby mohla zasiahnuť ešte pred vstupom na naše územie. Zodpovedný by mal byť minister vnútra, ale ten bol pre spor s policajným prezidentom Hamranom odvolaný.

Vláda odborníkov nemá žiadne odborné riešenia ani odpovede, a nedokáže včas reagovať. Iba dúfa, že sa migračná vlna preženie bez väčších problémov. Skutočná vina je však na pleciach tých, ktorí umožnili stav bezvládia a rôznych foriem silených bábkových vlád.

Posunutie predčasných volieb na neakceptovateľne neskorý termín v septembri 2023 sa prejavuje vo forme nezvládania základných funkcií štátu a ochrany jeho obyvateľov.