Slovenskí europoslanci sú za sprísnenie limitov pre zlepšenie kvality ovzdušia

Martin Hojsík (PS) pripomenul, že znečistený vzduch si na Slovensku vyžiada takmer 5000 predčasných úmrtí a v celej EÚ 300-tisíc. „Je hanbou, že normy na kvalitu ovzdušia v Európe sú horšie ako odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. A ani tie nedokážeme dodržať. Doprava, priemysel, či malé kúreniská sú hlavnými príčinami katastrofálneho stavu v ktorom sa nachádzame,“ vysvetlil.

Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že zásadné sprísnenie limitov pre koncentráciu znečisťujúcich látok by malo zlepšiť čistotu ovzdušia a chrániť životy a zdravie ľudí. „Ak ale nastavíme limity príliš prísne, alebo dáme členským štátom málo rokov na adaptáciu, ich náklady na zabezpečenie súladu s novými štandardmi budú vysoké. Ľahko sa môže stať, že peniaze budú chýbať inde, kde by sme ich vedeli vynaložiť efektívnejšie a zachrániť viac životov,“ skonštatoval.

Ivan Štefanec (KDH) tvrdí, že znížiť počet predčasných úmrtí pre znečistný vzduch sa dá, ak budeme pracovať s kvalitnými dátami. „Potrebujeme zlepšiť dátovú základňu a monitoring, zvýšiť počet vzorkovacích miest pre kontrolu kvality ovzdušia. Informácie, ktoré z nich vyťažíme, musia byť prístupné občanom v zrozumiteľnej forme,“ dodal. Poukázal na to, že niektoré štáty majú zastaralejšiu legislatívu a možno aj obavy týkajúce sa priemyselnej výroby, ale ide o jav, ktorý sa týka všetkých rovnako a cez čistejší vzduch kvalitu ľudského života ako takého.

Michal Wiezik (PS) schválený návrh vníma ako ambiciózny plán na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia do roku 2050. „Tento návrh pomôže zlepšiť monitoring a zrozumiteľné informovanie o znečistení. Oceňujem, že vďaka Výboru EP pre životné prostredie prešli oproti návrhu Európskej komisie prísnejšie limity znečistenia do roku 2030,“ povedal.

Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší zhoršujú kvalitu životného prostredia aj zdravie obyvateľstva. „Prachové častice prispievajú k vyššej chorobnosti, vrátane výraznejšieho výskytu astmy, pľúcnych chorôb, či kardiovaskulárnych ochorení,“ opísala. Okrem prísnejších hodnôt a limitov pre znečisťujúce látky je podľa nej potrebné zabezpečiť aj investície do čistejšieho vykurovania, dopravy, mobility a priemyslu, čo bude mať tiež vplyv na zlepšenie kvality a produktivity života ľudí.

(tasr)