Najslávnejšie obdobie Pohorelskej Maše sa spája so spracovaním železa v 19. storočí a samotná osada, dnes časť Pohorelej, vznikla pri železiarskej hute a hámri rodu Coburgovcov. Tí sa okrem svojich podnikateľských aktivít venovali aj zveľaďovaniu kraja a jeden z ich počinov je i spomínaný park vybudovaný v rokoch 1834 až 1835.
Neskôr park slúžil už len ako určitá kulisa pôrodnice či lekárskych ordinácií, ktoré sídlili v priľahlej coburgovskej kúrii. Vtedy však bol už iba tieňom svojej zašlej slávy.
„Radi by sme tento park oživili a vrátili mu slávu, ktorú mal kedysi za čias Coburgovcov. Chceme oživiť mobiliár a zeleň, ktorá tu je. Vrátiť mu život, pritiahnuť sem ľudí – turistov, ale aj domácich obyvateľov,“ avizovala Janka Palková, riaditeľka Rozvojovej agentúry BBSK.
Ako pokračovala koordinátorka projektu revitalizácie a členka občianskeho združenia Coburgovci na Slovensku Jarmila Oceľová, myšlienka revitalizovať park sa začala rodiť v roku 2019. „Pustili sme sa do práce, vytvorili sme pracovnú skupinu zloženú z rôznych odborníkov. V roku 2020 vznikla štúdia Coburgovskej železnej cesty, ktorá bola pilierom pre našu ďalšiu prácu,“ povedala Oceľová.
Revitalizovaný park bude súčasťou tejto novo vznikajúcej kultúrnej trasy, ktorá prepojí pozostatky industriálnych objektov pohorelského železiarskeho komplexu na Horehroní, Gemeri a Spiši s hradmi, kaštieľmi a zaujímavými prírodnými miestami.
Podľa hlavného projektanta Attilu Tótha bolo pre autorov projektu najdôležitejšie čo najlepšie obnoviť kultúrne a historické hodnoty parku. „Celému kreatívnemu procesu predchádzalo zhromažďovanie všetkých dostupných historických podkladov. Mali sme veľké šťastie, že Coburgovský park bol veľmi bohato fotodokumentovaný v období prelomu 19. a 20. storočia,“ objasnil Tóth. Doplnil, že ich ambíciou bolo čo najvernejšie nasledovať pôvodnú kompozíciu parku a prispôsobiť ju súčasným podmienkam.
Revitalizácia parku by mala trvať tri roky a financovaná bude z Plánu obnovy. „V obnove parku vidíme obrovský potenciál, pretože z neho chceme vytvoriť veľmi atraktívne miesto pre aktivity cestovného ruchu,“ doplnila Pálková. Park a jeho pozemky v súčasnosti patria viacerým majiteľom a BBSK sa preto nej bude snažiť tieto vzťahy vysporiadať.
Podľa Jany Tkáčikovej, starostky Pohorelej, pod ktorú patrí Pohorelská Maša ako miestna časť, Coburgovci po príchode na Horehronie začiatkom 19. storočia región veľmi pozdvihli a len v pohorelskom železiarenskom komplexe zamestnávali približne 500 ľudí.
„Zakladali robotnícke hámornícke obce ako Pohorelská Maša a ďalšie. Pre robotníkov postavili ubytovanie, budovali školy, zabezpečovali lekársku starostlivosť a postavili alebo opravili kostoly v takmer každej dedine,“ zdôraznila Tkáčiková.
Ako nadviazal riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej Ján Šmídt, keby Coburgovcom šlo iba o peniaze a zisk z ich majetkov, tento park by nikdy nevznikol. „Tak ako sa starali o lesy, starali sa o to, aby prostredie, v ktorom žili oni a miestni obyvatelia, bolo pekné,“ poznamenal.
Pri parku sa nachádzajú aj vzhľadovo zaujímavý neogotický kostol a bývalý coburgovský kaštieľ. Po zoštátnení coburgovských majetkov bol v kaštieli zriadený domov sociálnych služieb a budova je dnes necitlivo prestavaná. Park bol využívaný klientmi domova, ktorí sa oň roky v rámci svojich možností starali.
„Som veľmi rád, že vzácny prírodno-krajinársky park, jediný svojho druhu na Horehroní, po rokoch ožije. Revitalizovaný park má potenciál prezentovať popri unikátnej histórii, spätej s Coburgovcami a železiarskym komplexom, aj prírodu dvoch nádherných národných parkov Nízke Tatry a Muránska planina,“ zakončil podpredseda BBSK Mikuláš Pál.
