Prezidentka Čaputová sa totiž žalobu na ochranu osobnosti rozhodla podať iba 17 dní pred predčasnými voľbami. Urobila tak z dôvodu, že predseda strany Smer, ale aj iní jej predstavitelia opakovane a verejne prezentovali názory, ktoré prezidentka považuje za verejné šikanovanie a jej bezdôvodné obviňovanie z porušovania Ústavy a zákonov či zo služby pre inú, konkrétne americkú mocnosť.
Takúto rétoriku politikov označila za vedomé zneužívanie slobody prejavu na vyvolávanie nenávisti voči jej osobe, ktoré sa nezakladá na faktických základoch.

Robert Fico na hlavu štátu útočí dlhodobo, pričom ju niekoľkokrát označil za americkú agentku. Prvýkrát bola táto skutočnosť medializovaná v lete minulého roka v súvislosti s referendom o predčasných voľbách. Odvtedy to zopakoval niekoľkokrát v rôznych tvaroch či vyjadreniach, a preto je skutočne pozoruhodné, že prezidentka sa rozhodla pre podanie žaloby až teraz.
Sama sa totiž vyjadrila, že Robert Fico opakovaným šírením hrubých klamstiev zasahuje do jej osobnostných práv takým spôsobom a v takej intenzite, že jediným naozaj účinným prostriedkom ich ochrany je podanie žaloby.
Keďže je aj z médií známe, že predseda strany Smer takto koná dlhodobo, je potrebné sa pýtať, prečo prezidentka zvolila práve tento termín. Hoci to skutočne nemusí mať žiaden súvis s predčasnými voľbami, len ťažko sa vzhľadom na okolnosti žaloby ubrániť pocitu, že načasovanie nemá politický podtón. Nič to však nemení na skutočnosti, že má na takýto krok plné právo.
Ako sama uviedla, je si vedomá nutnosti vyššej tolerancie kritiky svojej osoby. Kritika však skutočne neznamená bezbrehé šírenie nepodložených tvrdení, ktoré vyplývajú len z akéhosi pocitového nastavenia jednotlivca. Napríklad tvrdenie, že prezidentka slúži inej mocnosti proti záujmom Slovenskej republiky, by v prípade pravdivosti napĺňalo znaky závažnej trestnej činnosti.
Ak však na takéto tvrdenie neexistuje žiaden dôkaz a takéto výroky sú bez presnej argumentácie založené iba na politicky rozdielnom videní sveta, obviňujúca osoba skutočne musí niesť následky. A do dnešného dňa verejnosť nevidela o takomto prepojení prezidentky s cudzou mocnosťou jediný dôkaz, okrem rôznych politických tvrdení z dôvodu uplatňovania jej právomocí.
Bezdôvodné urážky nie sú chránené
Sloboda slova je u politikov skutočne posunutá v prípade ich politických vyjadrení, no ani tie nesmú zachádzať do trestnej činnosti, ako napríklad do krivého obvinenia. Toho sa drží aj rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých konaniach vyslovil názor, že sloboda prejavu sa vzťahuje na sarkastické výroky, ako aj na tie, ktoré predstaviteľa verejnej moci urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Rovnako však konštatoval, že urážlivé vyjadrenie sa môže vymykať ochrane slobody prejavu za veľmi zriedkavých a výnimočných okolností, ak ide o bezdôvodné znevažovanie a jeho jediným zámerom je urážka.
Napríklad vo veci Rujak proti Chorvátsku, v ktorej sa sťažovateľov výrok týkal najmä vulgárnych a urážlivých výrazov, súd po vytvorení úsudku na základe kontextu týchto výrokov rozhodol, že sa nesnažil šíriť informácie alebo myšlienky, ale že jeho jediným zámerom bolo uraziť oponenta. Súd rovnako vyslovil názor, že slová verejne vyslovené vysokopostavenými politikmi majú väčšiu váhu, a preto ich vyhlásenia, ktoré poškodzujú povesť iných, spôsobujú väčšiu ujmu.
Zvláštne je však vyjadrenie prezidentky Čaputovej, že podaním žaloby na ochranu osobnosti vlastne chráni inštitúciu, ktorú zastupuje, a tým aj celú spoločnosť. Žaloba na ochranu osobnosti vyslovene hovorí o ochrane práv fyzickej osoby, a teda nie inštitúcie.
Žalobu teda môže Zuzana Čaputová podať na civilný súd ako fyzická osoba, ale je prinajmenšom diskutabilné, či na podanie takejto žaloby v pozícii prezidentky domáhajúcej sa ochrany úradu prezidenta má vôbec legitimitu. Rovnako zákony, podľa ktorých sa bude spravovať daná žaloba, poznajú iba podania fyzických osôb. Nesedí teda jej vyjadrenie o tom, že prípadný úspech žaloby bude prínosom pre ochranu demokratických hodnôt a inštitúcií. Ochráni totiž len občianku Zuzanu Čaputovú a nie prezidentský úrad.
Ochranu spoločnosti pred politikmi pritom môže zabezpečiť samotná verejnosť ako taká, keď nastavuje zrkadlo politikom, s ktorými nesúhlasí, napríklad tým, že ich nezvolí v najbližších voľbách.
Prezidentka vo svojej žalobe hovorí o poškodzovaní jej dobrého mena nepravdivými výrokmi. Závažné je aj jej tvrdenie, že sa obáva o vyhrotenie správania sa jedincov, ktorí jej, ale aj jej blízkym, zasielajú vyhrážky plynúce z vyjadrení politikov. V rámci tejto žaloby sa domáha, aby žalovaný Fico upustil od svojho konania, ospravedlnil sa jej a zdržal sa podobných nepravdivých výrokov.
Prekvapivé je, že hoci uvádza závažné ba až trestné zásahy iného do svojej integrity, nepožaduje ani náhradu škody, na ktorú by mala nárok. To teda znamená, že buď jej žiadna škoda nevznikla, alebo ak vznikla, nebude vedieť preukázať konkrétnu spojitosť s vyjadreniami Fica, aby si od neho mohla požadovať jej náhradu. Samozrejme, nie je potrebné vždy vyžadovať náhradu škody v peniazoch, ale pri takých vážnych zásahoch, o akých hovorí prezidentka, je nezvyčajné uspokojiť sa iba s ospravedlnením.
Blaha a predbežné opatrenie
Prezidentka Čaputová sa pre výroky o americkej agentke súdi už s iným predstaviteľom Smeru. Ľuboš Blaha ju totiž vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach označoval za vlastizradkyňu, americkú agentku alebo agentku cudzích mocností. V rámci žaloby voči jeho osobe súd Blahovi neodkladným opatrením nariadil, aby sa zdržal podobných vyjadrení a zmazal súvisiace príspevky na sociálnych sieťach.
Médiá to mylne označovali za výhru prezidentky, ale ide iba o predbežné, dočasné opatrenie v rámci prebiehajúceho sporu. Samotný spor teda ešte nie je rozhodnutý, a aj keď Ľuboš Blaha nebol úspešný pri opravných prostriedkoch voči tomuto opatreniu, na jeho rétorike sa toho veľa nezmenilo. Hoci dnes už vysvetľuje slová o zahraničných agentoch, ako prirovnania či hyperboly, útoky ostali rovnaké.

To pritom odkrýva podstatu problému. Tou je úroveň politickej kultúry na Slovensku, ktorá je hlboko pod normou slušnej spoločnosti. Súd bude trvať niekoľko rokov a aj v prípade prehry súdneho sporu Robert Fico neponesie žiadne reálne následky v podobe peňažnej sankcie alebo straty voličov. Ospravedlnenie sa a zdržanie sa komentárov voči prezidentke, ktorá v tom čase už zrejme nebude politicky aktívna, bude stratou času pre súdy a aj pre aktérov. Nielenže po toľkých rokoch to už nebude relevantné, ale rozhodnutie nezavedie žiaden precedens, pretože pôjde o spor fyzických osôb.
A ak by aj zázrakom súdy rozhodli so všetkými opravnými prostriedkami do prezidentských volieb, jednoducho si politici vymenia slová proti prezidentke za iné. Tvrdiac, že nejde o hanlivé výroky. A keď prezidentka tvrdí niečo iné, nech podá žalobu.
Slušnosť, kultúra vyjadrovania sa a politický súboj na vyššej úrovni sa nedá vynútiť súdmi. A kvôli súčasnej právnej úprave tými slovenskými rozhodne nie. Boj o politickú kultúru je spor o tom, koho voliči presadia ako svojich zástupcov. Ak im imponuje hulvátske vyjadrovanie sa a konflikty politikov, pretože je to zaujímavé spestrenie si ich voľného času, presne takéto osobnosti budú naďalej do Národnej rady voliť.
Ak si spoločnosť uvedomí, že takéto správanie nemá vo vysokých štátnych pozíciách čo robiť, lebo je len zrkadlom časti verejnosti, jednoducho svojím hlasom nastaví parametre politickej súťaže inak, ako sú nastavené v súčasnosti.