Predvolebná kampaň na Slovensku vrcholí a politické strany riešia bočné témy - nevedia sa dohodnúť, kto z nich by mal spomaliť alebo „menej kandidovať“.
Podľa viacerých médií, ktoré sa vyhlasujú za štandardné a dnes robia kampaň pre Progresívne Slovensko (tušia, že bez nich by sa stratilo), je vraj najdôležitejším súbojom týchto volieb zrážka PS a Smeru. Ten, kto bude víťaz volieb, bude vraj zostavovať vládu.
Malé strany, ktoré progresívci potrebujú pre prípadné zostavovanie koalície, majú, prirodzene, sebazáchovné obavy. Na pomoc im prišiel aj Andrej Kiska, ktorý upozornil na to, že progresívci môžu v mohutnom finiši vysať malé strany a stratiť potenciálnych spojencov. Kiska je pritom posledný z čeľade nominálnych a médiami favorizovaných vyzývateľov Fica.
Pred štyrmi rokmi to bol on, kto takto „vysal“ koalície PS/Spolu. A veľmi mu to nepomohlo, Za ľudí skončila ako najmenšia parlamentná strana.
Aj ďalší mediálny exspasiteľ krajiny, Mikuláš Dzurinda, má zrazu obavy z nástupu progresívcov a vyhraňuje sa voči kanibalizmu dominantného partnera: „Ak voľby naozaj napokon vyhrá Progresívne Slovensko, ale nebude schopné zostaviť vládu, bude hlas odovzdaný PS totálne prepadnutým hlasom,“ hneval sa v piatok Dzurinda.
Podobné starosti má aj líderka Demokratov Andrea Letanovská (náhradníčka za nedávneho spasiteľa č. 3 Eduarda Hegera). Tá pritom nedávno nasadila slovenskej predvolebnej tragikomédii čerešničku, keď vyzvala voličov OĽaNO, aby toto hnutie nevolili, lebo sú to vraj vyhodené hlasy.
Matúš Kostolný okrem iného odporúča čitateľom Denníka N, aby radšej nevolili ani Demokratov či Modrú koalíciu, prioritou je vraj víťazstvo PS. Progresívne médiá sa dnes snažia zarezať strany, ktorých vznik nedávno podporovali.
Pyrrhova porážka Fica
Táto mantra, že porážka Roberta Fica je možná a dosiahne sa jeho zosadením z čela najsilnejších strán, je pritom úplne nerelevantná ešte aj z hľadiska ohláseného cieľa.
Víťaz volieb síce dostane ako prvý od prezidentky neformálny mandát na začatie rokovaní o zostavení vlády. No ak tento mandát dostane PS, je možné, že ho dostane zbytočne. Nebude mať veľmi s kým rokovať o väčšine v parlamente. Všetci partneri sa môžu utopiť v mene veľkého víťazstva PS.
Cieľ protismeráckeho tábora zabrániť tomu, aby Robert Fico zostavoval vládu, predsa stojí a padá na úplne iných faktoroch. Balík týchto strán musí byť schopný zostaviť vládu, na čo je v slovenských podmienkach potrebných približne 40 až 45-percent hlasov vo voľbách.
Podľa prieskumov je síce 30 percent voličov stále nerozhodnutých, koho budú voliť, táto neistota sa však týka skôr výberu konkrétnej strany, ale nie toho, ktorý tábor s viac-menej jednotným balíkom strán chcú voliť. Či už „smerácky“ alebo „protismerácky“.
Vnútorné počty voličov rozložené v týchto dvoch táboroch sú v tejto chvíli do veľkej miery stabilné. Mobilizácia pred voľbami tak bude súvisieť skôr s prelievaním voličov vo vnútri rovnakého balíka strán. Na jednej strane je tábor Smer-SNS-Republika, na opačnom brehu stojí PS-KDH-SaS-Sme rodina-Demokrati. Jedinou výnimkou je strana Hlas, ktorá stále stojí v medzipriestore.
Prelievanie podpory v rámci stabilných táborov vidíme aj podľa najnovších prieskumov.
Takmer všetci potenciálni spojenci progresívcov lavírujú na hrane alebo za hranou zvoliteľnosti. Ak by sa všetci dostali do parlamentu, potenciálna vláda má šancu na 45-percent. No ak by dve či dokonca tri strany z balíka KDH, SaS, Sme rodina a OĽaNO skončili pod hranicou zvoliteľnosti kvôli apelu progresívnych médií, aby neriskovali svoj hlas – a radšej ho hodili PS – tento balík sa môže pokojne stenčiť na 30-percent.
Taká je relatívna matematika týchto volieb. Kiskovo varovanie, že Fico takýmto spôsobom môže bezprácne dospieť k ústavnej väčšine, je úplne namieste.
Apel mediálnych agentúr a médií, ktoré robia pre PS kampaň, je nielen ukážkovou manipuláciou, ale svojím spôsobom aj podporou fundamentov pre vznik smeráckej vlády.
Mimochodom, podobný problém sa čiastočne črtá aj na opačnom brehu, kde môže Smer storpédovať SNS a v povolebnej matematike si tým ublížiť.
Chcete Smer? Voľte PS!
Predvolebná atmosféra, že kto chce porážku Smeru, ten nech volí Progresívne Slovensko, sa pritom presadzuje už dlhšie. Médiá touto kampaňou zbierajú pre svoju ideologicky spriaznenú stranu hlasy umiernenejších pravicových voličov, ktorí by túto radikálnu ľavicovú stranu za normálnych okolností nikdy nevolili.
A zrejme by zostali šokovaní, ak by vedeli, čo majú v programe. Ten pred nimi viaceré médiá z oprávnených dôvodov radšej zakrývajú.
Už nejaký čas pritom vieme, že šanca na zostavenie vlády bez Smeru sa znižuje priamo úmerne tomu, ako progresívci rastú na úkor spojencov.
Ak totiž PS suverénne porazí svojich partnerov a získa tak premiérsky mandát pre potenciálnu protificovskú koalíciu, takáto vláda takmer s istotou nevznikne, prípadne po vzniku dlho nevydrží. Vstup do vlády s príliš dominantným postavením PS by bol takmer neprekonateľný problém pre Hlas, KDH i Sme rodina.
Najväčší paradox tejto kampane tak už niekoľko týždňov spočíva v tom, že práve najväčší smerobijci chcú voliť PS, pričom práve nástup tejto strany vo finiši pretekov robí protificovskú vládu takmer nemožnou. Aj v tom spočíva nebezpečenstvo aktivistických médií, ktoré pred žurnalistikou uprednostňujú boj za vlastné záujmy (vlastné strany).
Toho, kto volá po víťazstve PS vo voľbách, môžeme slovníkom progresívcov pokojne označiť ako Ficovho trolla.
Niektoré médiá, ktoré sa hrajú na záchrancov demokracie, dnes už naplno priznávajú, že prvoradým cieľom nie je porážka „Fica a mafie“, ako sa tvária. Ich skutočnou ambíciou je čo najsilnejší výsledok pre „svoju“ stranu, cez ktorú by do spoločnosti extrahovali svoj, do veľkej miery, extrémistický ľavicový program.
A sú tomuto cieľu ochotní obetovať aj návrat Fica a definitívny koniec nádejí na jeho porážku.
Ak to takto dopadne, bude zrejmé, kto vlastne pomáhal pri návrate Fica.