Podľa arménskeho ministerstva zahraničných vecí sa agresia odohrala „s cieľom dokončiť svoju politiku etnických čistiek“. Tamojší rezort diplomacie tým zjavne narážal na genocídu približne 1,5 milióna Arménov počas prvej svetovej vojny.
Európski poslanci sa obávajú najhoršieho. Volajú po sankciách
Azerbajdžan podobné tvrdenia Jerevanu dementuje, no nadviazalo na nich viacero poslancov Európskeho parlamentu, ktorí odsúdili nečinnosť EÚ, píše liberálny denník Politico či spravodajský portál Euronews. Pre správy o evakuovaní karabašského obyvateľstva a obavy z možných etnických čistiek v regióne ju zároveň vyzvali, aby na Azerbajdžan uvalila hospodárske a obchodné sankcie, ako aj pozastavila všetky bilaterálne vzťahy s Baku.
V stredajšej rozprave v Európskom parlamente okrem toho poslanci naprieč celým spektrom politických strán kritizovali Úniu za to, že reagovala na žiadosti Arménska o pomoc pomaly, keďže azerbajdžanské sily už pred deviatimi mesiacmi zablokovali takzvaný lačinský koridor, čím bránili tomu, aby sa k etnickému arménskemu obyvateľstvu dostali z Jerevanu základné dodávky, ako sú potraviny, lieky a palivo.
„Neboli sme schopní zabrániť útoku, o ktorom sme tušili, že sa blíži,“ uviedla francúzska europoslankyňa Nathalie Loiseauová a skritizovala aj mediátorskú činnosť EÚ: „Sprostredkovanie bolo úplným zlyhaním. Nikdy sme neuviedli meno agresora. Ignorovali sme arménskeho premiéra, keď nás žiadal o pomoc.“
Zároveň zopakovala tvrdenia arménskeho prezidenta Pašinjana, že Baku uskutočňuje politiku etnických čistiek. „Naša slabosť a pasivita z nás urobili spolupáchateľov tejto činnosti,“ skonštatovala Loiseauová.
Azerbajdžan ako dôveryhodný obchodník s plynom
Nebolo to pritom tak dávno, čo po niekoľkých mesiacoch vojny na Ukrajine, navštívila Azerbajdžan predsedníčka Európskej komisie v snahe zabezpečiť pre starý kontinent dostatok plynu. A vyšlo jej to. V júli 2022 uzavrela dohodu o zdvojnásobení dovozu azerbajdžanského plynu do EÚ do roku 2027.
Von der Leyenová vtedy označila Baku za „dôveryhodného dodávateľa energie“.
Krajiny EÚ vlani doviezli z Azerbajdžanu 11,4 miliardy kubických metrov zemného plynu, čo je výrazný zhruba 40-percentný nárast oproti 8,1 miliardy kubíkov, ktoré doviezli v roku 2021. V roku 2023 sa očakáva ešte o niečo vyššie číslo. Avizované zdvojnásobenie tokov plynu do EÚ by znamenalo ročný objem najmenej 20 miliárd kubíkov tohto energonosiča.
Obchodník z Azerbajdžanu pritom na európskej chúlostivej situácii dobre zarobil. Vďaka vysokým cenám zinkasoval v roku 2022 za zemný plyn 15,6 miliardy eur, čo je štyrikrát viac ako v roku 2021, píše Euronews.
Na porovnanie, EÚ v roku 2021 importovala 155 miliárd kubíkov ruského plynu, čo predstavovalo zhruba 45 percent celkového dovozu tejto komodity a približne 40 percent spotreby EÚ. Momentálne predstavuje ruský plyn menej ako deväť percent celkového objemu, ktorý Únia dováža.
Naivitu EÚ kritizujú nielen poslanci, ale aj kvantá používateľov sociálnych sietí
Portál Euronews doplňuje, že podľa niektorých európskych poslancov, platby EÚ za plyn z Baku priamo financujú agresiu Azerbajdžanu a jeho kampaň etnických čistiek.
„EÚ by mala konať, uložiť sankcie vrátane zastavenia dovozu plynu,“ povedal pre spravodajcu nemecký poslanec za frakciu Zelených Reinhard Bütikofer.
Okrem poslancov sa však dvihla vlna kritiky aj na sociálnych sieťach, kde sa v príspevkoch množstvo ľudí vyjadrovalo štýlom, že EÚ vymenila „krvavý“ plyn z Ruska za takmer rovnocennú alternatívu z Azerbajdžanu.
„Po deviatich mesiacoch hladovania Arménov v Náhornom Karabachu začal Azerbajdžan ďalší krutý útok s cieľom terorizovať pôvodné obyvateľstvo. V júli 2022 grécky premiér Kyriakos Mitsotakis povedal, že projekt IGB (spájajúci Grécko a Bulharsko), ktorý má do Európy priviesť azerbajdžanský plyn, je plynovodom hodnôt,“ okomentoval nedávne udalosti a dávnejšie vyjadrenie predsedu gréckej vlády Mitsotakisa tamojší novinár.
