Denník Sme zverejnil minulý týždeň anketu s pomerne prekvapivým výsledkom. Redakcia oslovila všetky relevantné politické strany s trojicou otázok, z ktorých jedna sa pýtala na to, či by podporili sprísnenie interrupcií. A aj keď na Slovensku máme viacero strán, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu či konzervativizmu, nenašla sa medzi nimi ani jedna, ktorá by na túto otázku odpovedala jasné áno.
Anketová otázka znela: „Podporili by ste sprísnenie interrupcií?“ Odpovede boli nasledovné: koalícia OĽaNO, KÚ a Za ľudí odpovedala stručne „nie.“ V KDH neodpovedali jasne áno alebo nie. Ich odpoveď bola, že „naším cieľom je v čase historicky najnižšej pôrodnosti hľadať riešenia, ako pomôcť tým, ktorí chcú mať deti, aby deti mať mohli, a motivovať ich, lebo bez detí národ nemá budúcnosť. V tomto zmysle sme aj za rozšírenie sociálnej pomoci na podporu pôrodnosti. Žiadny rodič sa nesmie báť mať deti.“
Podobná odpoveď prišla aj od strany Republika. Ani oni nedali na otázku odpoveď áno alebo nie. „V prvom rade chceme vytvárať prajné prostredie matkám a mladým rodinám na výchovu ich detí,“ bolo stanovisko Republiky.
Strany SNS, Smer, Hlas, Sme rodina ani Aliancia neodpovedali.
Od strán, ktoré sa hlásia ku konzervativizmu a najmä kresťanstvu, by pritom človek čakal úplne opačný postoj. Katechizmus katolíckej cirkvi (2271) píše jasne, že Cirkev potraty odmieta už od prvého storočia, pričom toto učenie sa nezmenilo ani v 21. storočí. Naopak, aj súčasný pápež František už viackrát prirovnal potrat k nájomnej vražde. Ak platia slová pápeža Františka, tak politici, ktorí nechcú hlasovať za ochranu života a sprísnenie potratových pravidiel vlastne tvrdia, že nezahlasujú za to, aby bola obmedzená možnosť páchať nájomné vraždy nenarodených detí.
Cirkev pritom politikom dáva jasné inštrukcie ako sa v tejto veci zachovať. V encyklike Evangelium Vitae svätý pápež Ján Pavol II. píše, že umelý potrat a eutanázia sú „zločinmi, ktoré žiaden ľudský zákon nemôže uznať za prípustné. Zákony, ktoré tak robia, nielenže vôbec neviažu vo svedomí, ale stavajú človeka pred vážnu a konkrétnu povinnosť postaviť sa proti nim...“
Trochu ďalej dodáva, že „akceptovanie umelého potratu v zmýšľaní, v konaní, ba aj v zákonoch je výrečným znakom strašnej krízy morálneho zmyslu, ktorý postupne stráca schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom dokonca i vtedy, keď ide o základné právo na život. V tejto hroznej situácii je dnes zvlášť potrebná odvaha, ktorá umožní pozrieť sa pravde do očí, nazývať veci pravými menami a nepodliehať pritom pohodlným kompromisom či pokušeniu klamať samého seba.“
Ešte raz, pápež píše, že politici majú vážnu a konkrétnu povinnosť postaviť sa zákonom, ktoré umožňujú potraty a vyzýva ich k odvahe nepodliehať pohodlným kompromisom či pokušeniu klamať samého seba. Inak povedané, nie uhýbať pred odpoveďou, ale jasne sa tomuto zlu postaviť.
A o pár riadkov ďalej dáva pápež aj jasnú inštrukciu, ako má kresťanský politik konať v prípade, že sa hlasuje o potrate. Pápež píše, že ak by „nebolo možné odmietnuť alebo úplne zrušiť zákon o umelom potrate, člen parlamentu, ktorého osobný absolútny nesúhlas s potratom je jasný a všetkým známy, konal by správne, keby podporil návrhy, cieľom ktorých je obmedzenie škodlivosti takéhoto zákona a umenšenie jeho negatívnych dôsledkov na poli kultúry a verejnej mravnosti.“
Pápež teda tvrdí, že nielen kresťan, ale každý, kto uznáva prirodzený zákon, sa má vždy snažiť o odstránenie zákonov, ktoré povoľujú potrat. A tiež, že jeho názor na túto tému má byť všetkým jasný.
Tieto slová neskôr zopakoval a ešte jasnejšie pomenoval v roku 2002 Jozef Ratzinger, vtedajší kardinál a prefekt Dikastéria pre náuku viery a neskorší pápež Benedikt XVI.. Ten v Doktrinálnej nóte určenej priamo katolíckym politikom v nadväznosti na Evangelium Vitae pripomína, že politici „majú vážnu a jasnú povinnosť postaviť sa proti každému zákonu, ktorý útočí na ľudský život.“ A opakuje aj to, že katolík má vždy hlasovať za zákon, ktorý sa snaží obmedziť potraty, ako aj to, že o katolíkoch, ktorí sú politikmi, má byť všetkým známe, že absolútne odmietajú potraty.
Je pritom zrejmé, že politici, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere, no v otázke potratov nedokážu povedať, že sú za sprísnenie legislatívy, tieto požiadavky nespĺňajú. Odporujú im.
V minulosti sme na Slovensku mali vždy aspoň jednu politickú stranu, ktorá sa ku kresťanstvu hlásila nielen formálne, ale aj skutkami. A robila to aj v médiách, kde by bolo možno z taktických dôvodov lepšie zahmlievať.
Vyzerá to tak, že dnes taká strana chýba. Otázkou preto je, kto má aj v dnešnej dobe odvahu postaviť sa nielen za nenarodené deti, ale aj prihlásiť sa ku kresťanským a konzervatívnym hodnotám za každých okolností. Nie iba vtedy, keď je to výhodné.
Alebo sa budeme tváriť, že slovenským kresťanom bola udelená výnimka z povinnosti chrániť život?