Keď Matovič sníva o väzobnom stíhaní Kaliňáka

Bývalý premiér Igor Matovič si pri prerušení tlačovej konferencie strany Smer a vykrikovaní zo svojho auta predstavoval zvýšenie mediálneho záujmu o svoju osobu. To sa mu skutočne podarilo, ale jeho konanie malo aj nečakanú vsuvku. Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák sa rozhodol proti Matovičovi zakročiť osobne a začal sa s ním v aute naťahovať. Túto pár minút dlhú naťahovačku vyhodnotil Igor Matovič za takú závažnú vec, že sa rozhodol podať trestné oznámenie pre viaceré trestné činy, okrem iného aj lúpeže.

Matovič vraj poslúchol radu tajomných elitných právnikov. Z pohľadu právnej praxe však ide opäť skôr o pritiahnutie mediálnej pozornosti ako o skutočné potieranie zločinnosti.

Ako to už pri politikoch býva, svoje trestné oznámenie išiel podať za prítomnosti množstva novinárov rovno na Generálnu prokuratúru. Tá pri trestnom oznámení nemá nijaké zvláštne oprávnenia oproti akýmkoľvek iným policajným oddeleniam, a ani nezaručuje samotné prešetrenie veci. Generálna prokuratúra síce dodáva vážnosť podania pri rečnení pred kamerami, ale v skutočnosti iba takéto trestné oznámenie posunie miestne a vecne príslušnému orgánu na preskúmanie.

Slovenský Al Capone

Samotný Igor Matovič krátko po incidente avizoval, že trestné oznámenie podávať nebude. Svoj názor však zmenil, keď mu podľa jeho vyjadrenia vypisovalo viacero špičkových právnikov, že takýmto trestným oznámením má možnosť dostať slovenského Al Caponeho do basy. Za Al Caponeho vydáva Roberta Kaliňáka, a ako dostatočný dôvod na jeho umiestnenie do cely vidí Matovič spoločné naťahovanie sa o mikrofón. Takto totiž chce pokračovať v očiste spoločnosti na Slovensku a paralelu s Al Caponem vidí v tom, že aj Kaliňák doplatí na inú trestnú činnosť, než z akej bol pôvodne podozrievaný.

Robert Kaliňák. Foto: Dano Veselský/TASR

Podľa bývalého premiéra páchal Kaliňák svoju korupčnú trestnú činnosť tak sofistikovane a prostredníctvom nastrčených osôb, že ho nebolo možné stíhať. Tu je potrebné spomenúť trestné stíhanie Roberta Kaliňáka pre podplácanie Františka Imreczeho prostredníctvom podnikateľa Brhela. Jeho obvinenie zrušila Generálna prokuratúra postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, nakoľko v obvinení absentovali skutkové aj právne úvahy o tom, akú trestnú činnosť mal vlastne v súvislosti s podplácaním Imreczeho páchať, pričom prokuratúra konštatovala závažné porušenie práv na obhajobu zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

V podobných prípadoch konštatovali porušenie práv obvinených aj súdy.

Niekoľko trestných činov

Právnici Igora Matoviča identifikovali minimálne tri trestné činy v súvislosti s potýčkou Kaliňáka s Matovičom, a to trestný čin lúpeže, poškodzovania cudzej veci a útoku na verejného činiteľa. Podľa vyjadrenia Matoviča, tieto trestné činy Kaliňák spáchal z osobitného motívu a na chránenej osobe, a preto sám stanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody na 7 až 12 rokov.

Matovič nevylúčil pri tejto trestnej činnosti spolupáchateľstvo, čím by mohla takto stanovená trestná sadzba ešte stúpnuť. Dodal, že trestné oznámenie nepodáva kvôli sebe, ale pretože špičkoví právnici mu danú udalosť opísali ako jednoznačne zdokumentovanú a preukázanú na to, aby bol Kaliňák zavretý do väzby s dodatkom, že ak sa ho nepodarilo zavrieť za obrovské rozkrádanie a únos Vietnamca, tak bude zavretý za tento skutok.

Právnická elita, ako nazval právnikov, ktorí sa mu v tejto veci ozvali, mu vysvetlili, čo sa vlastne stalo. Podľa nich došlo k lúpeži preto, lebo sa mu pod hrozbou násilia alebo za použitia násilia pokúsili Kaliňák a spol. odcudziť mikrofón. Tu treba dodať, že Igor Matovič zabudol spomenúť jeden podstatný prvok potrebný pre spáchanie tohto trestného činu. A tým je úmysel zmocniť sa cudzej veci pomocou násilia alebo jeho hrozby. To znamená, že v tomto prípade by sa Kaliňák rozbehol k Matovičovi vyslovene preto, aby mu ukradol mikrofón.

To sa samozrejme nestalo, a z ničoho ani nevyplýva, že by bývalý minister vnútra potreboval kradnúť mikrofóny. Z natočeného videa je zrejmé, že po tom, čo k Matovičovi Kaliňák pristúpil, opýtal sa Matoviča, prečo parkuje na chodníku. Následne sa mu pokúšal vypnúť auto a až potom, ako začal Matovič do mikrofónu vykrikovať, že Kaliňák je mafián, sa po ňom začal naťahovať.

Je možné rozumne predpokladať, že Kaliňák chcel mikrofón vypnúť alebo zastaviť Matovičov prejav, ale rozhodne nie zmocniť sa ho v zmysle lúpeže. Pri lúpeži totiž pod pojmom, zmocnenie sa veci, treba rozumieť, ak páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej moci. Takéto konanie preto nemôže byť klasifikované ako lúpež, a to ani podľa zadefinovanej podstaty tohto trestného činu, a ani podľa doposiaľ známej rozhodovacej praxe súdov.

Zo strany Kaliňáka nemožno hovoriť ani o násilí pri zmocnení sa mikrofónu, nakoľko video zachytáva, ako ho Matovič pri roztržke prvý tlačí a udiera a následne kope do hrude. Až potom Kaliňák začne chmatať po Matovičovi, pričom video zreteľne zachytáva spolujazdca, ako Matovičovi hovorí, aby prestal. Kaliňák by zrejme pohodlne vysvetlil nutnú obranu, nakoľko Matovič bol podľa videozáznamu iniciátorom úderov. Všetky tieto chýbajúce aspekty ako úmysel a nevyprovokované násilie Kaliňáka nezakladajú dôvodnosť pre trestné stíhanie z dôvodu lúpeže. V opačnom prípade by bola lúpežou každá menšia šarvátka, nakoľko by osoby o sebe navzájom tvrdili, že ten druhý mu chcel niečo vziať.

O škode nikto nehovoril

Pri lúpeži či poškodzovaní cudzej veci by samozrejme muselo dôjsť k škode. Video z incidentu nezachytáva žiaden moment, kedy by poslanci Smeru nejako poškodili auto, jeho vybavenie alebo mikrofón. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu by musel páchateľ nejakú vec zničiť alebo ju poškodiť. To opäť z ničoho nevyplýva, a ani samotný Matovič o žiadnej škode nehovorí. Pri podávaní trestného oznámenia síce hovoril o šklbaní káblov na aute zo strany poslanca Smeru, ale nie o tom, aby boli akokoľvek poškodené. Samozrejme, v prípade škody by muselo ísť o škodu viac ako 266 eur, aby to vôbec polícia mohla považovať za trestný čin.

Pokiaľ ide o trestný čin útoku na verejného činiteľa, tak Igor Matovič skutočne je verejným činiteľom podľa definície Trestného zákona. Problém ale spočíva v tom, že Matovič ako verejný činiteľ nevykonával výkon svojich právomocí. Jeho vykrikovanie na mítingoch iných strán nemožno radiť za vykonávanie jeho funkcie poslanca. Na mieste bol ako zástupca strany, nie ako verejný činiteľ.

Pri tomto trestnom čine útoku na verejného činiteľa páchateľ musí násilím úmyselne zamedziť riadnemu a nerušenému výkonu právomoci verejného činiteľa. Dalo by sa tu hovoriť o situáciách, ak by niekto chcel násilím zabrániť hlasovaniu poslanca alebo jeho vystúpeniu v pléne. Porušovanie dopravných predpisov vjazdom auta na chodník a rušenie okolia svojím hulákaním z vozidla nepatrí medzi pracovné povinnosti poslanca.

Samostatnou kapitolou je Matovičovo vyhlásenie o osobitnom motíve Kaliňáka. Osobitným motívom sa totiž rozumie spáchanie trestného činu na objednávku, z pomsty, v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, spáchať terorizmus alebo extrémizmus, poprípade mať sexuálny motív. Nie je zrejmé, ktorý z týchto motívov videl Matovič v Kaliňákovom konaní, poprípade, ktorý motív tam videli neznámi elitní právnici. Do úvahy by prichádzala pomsta, ale to by muselo byť preukázané, prečo konkrétne sa mu chcel pomstiť.

Ide o priestupky

Celá udalosť, okrem dokazovania nízkej úrovne slovenskej politiky, pravdepodobne nebude predmetom dokazovania orgánov činných v trestnom konaní voči zúčastneným osobám. Táto situácia ukázala nanajvýš spáchanie niektorých priestupkov. Je možné spomenúť dopravné priestupky zo strany Matoviča, ako aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu z oboch strán.

Video totiž jasne zachytáva údery člena Smeru Glücka na tvár Matoviča, avšak ten sám povedal, že mu nič nie je. Teda, že mu nebolo ublížené spôsobom, aby sa to dalo kvalifikovať ako trestný čin. Ani Matovičov kopanec do hrude Kaliňáka si nevyžiadal lekárske ošetrenie Kaliňáka.

Ak teda niekto úmyselne naruší občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo hrubým správaním, dopustí sa priestupku, za ktorý môže byť uložená pokuta. To je objektívne maximum, čo je možno z pohľadu práva urobiť pri tejto mediálnej afére voči jej aktérom.

Richard Glück Foto: archív, gluck.sk, koláž

Vzhľadom na právne normy a súdnu prax nie je zrejmé, ako mohli na základe takýchto skutočností elitní právnici spomínať väzbu pre Kaliňáka. Rovnako nie je známe, o koho ide, nakoľko Matovič odmietol zverejniť ich mená. Uviedol, že ide o troch špičkových právnikov, ktorí boli mnohokrát v televízii. Ich právne závery sa veľmi nezhodujú so vzniknutou situáciou, a bolo by preto zaujímavé vidieť ich argumenty a zdôvodnenia tejto potýčky.

Igor Matovič má dlhú históriu ohromných tvrdení bez akýchkoľvek dôkazov. Účty v Belize, ukradnuté tri miliardy eur ročne a mnohé iné, ktoré spôsobili mediálny rozruch, len aby boli neskôr zo strany orgánov činných v trestnom konaní odmietnuté ako neopodstatnené, ak sa nim vôbec dostali.

K žiadnym svojim tvrdeniam totiž nevedel doložiť dôkazy. Tentoraz je situácia opačná. Existujú dôkazy, ale situácia je extrémne zveličená podávaním trestných oznámení. Rozhodne nemožno čakať väzbu pre „slovenského Al Caponeho“ a ani jeho odsúdenie. A to ani keď to garantujú tajomní elitní právnici, za predpokladu, že skutočne existujú. To, čo od tohto možno čakať, sa už udialo. Mediálny rozruch.