Bývalá pravá ruka pápeža Benedikta XVI., arcibiskup Georg Gänswein, zavítal do Ríma. Prišiel zo svojho nového pôsobiska v Bavorsku, kde podľa medializovaných informácií pôsobí v meste Freiburg, no nemá pridelenú funkciu.
Po smrti Ratzingera, 31. decembra 2022, vydal svoju knihu spomienok s miernou kritikou pápeža Františka, o ktorom sa nelichotivo vyslovil pri rôznych príležitostiach. U argentínskeho pontifika bol v priebehu niekoľkých mesiacov trikrát na audiencii, v lete ho František poslal po rokoch služby vo Vatikáne do rodného Nemecka.
Extajomník emeritného pápeža vystúpil v Ríme na takzvanom Schülerkreis [študentský krúžok, pozn. redakcie], ktorý združuje bývalých žiakov Josepha Ratzingera, ale aj nových nasledovníkov rozvíjajúcich dielo nemeckého teológa a neskoršieho pápeža Benedikta XVI.
Väčšina organizátorov stretnutia boli Nemci, no prišli aj hostia z Japonska, Kanady, Rakúska, Švajčiarska a Talianska.
„Jeho odpoveď bola jasná, hoci aj otázka jasná nebola," zaspomínal si arcibiskup Gänswein na bystrosť emeritného pápeža. Cirkev dnes zažíva „ťažké časy“, no Benedikt XVI. vedel jasne vytýčiť cestu smerom k Bohu, povedal jeho extajomník popri ďalších osobných spomienkach. Počas polhodinovej konverzácie odpovedal na otázky pravoslávneho kňaza. Kto však čakal kritické poznámky voči Františkovi, odchádzal sklamaný.
Jeden z popredných hostí, kardinál Kurt Koch, sa pre Štandard podelil o dojmy z vôbec prvého stretnutia Schülerkreis po Ratzingerovej smrti: „Toto stretnutie ukazuje vôľu pokračovať v diele a prehlbovať veľké teologické posolstvo Benedikta XVI. pre dnešný svet.“
Jeho aktuálnosť platí tiež pre októbrovú biskupskú Synodu o synodalite v katolíckej cirkvi vo Vatikáne, vysvetlil kardinál zo Švajčiarska.
Dodajme, že cieľom synody je okrem iného nanovo objaviť cesty, ako viac zapájať laikov, najmä ženy, mladých a marginalizovaných, do správy cirkvi.
Kardinál Koch, ktorý stojí na čele Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, vyzdvihol dôležitý vzťah medzi synodalitou a pápežskym primátom (prvenstvom), na ktorom Ratzinger pracoval:
„Toto je hlavná téma v ekumenickom dialógu s pravoslávnymi kresťanmi. V pravosláví totiž značne funguje synodalita a katolícka cirkev má skôr ,dedičstvo´ primátu. Aký bude vzťah primátu a synodality? To je aktuálna otázka v ekumenizme.“
K Ratzingerovým priaznivcom a bádateľom jeho diela sa radí aj kňaz gréckej pravoslávnej cirkvi Stefanos Athanasiou. Vyučuje dogmatickú teológiu v Berne a v Mníchove a vidí Benediktov dosah na východ:
„Bol mostom medzi západnou a východnou teológiou, ktorú veľmi dobre poznal, ako aj cirkevných otcov na oboch stranách“.
Môže byť Benediktovo dielo inšpiráciou pre účastníkov októbrovej katolíckej synody vo Vatikáne?
„Samozrejme. Hlavne v tom, že sa zaoberal teológiou pravdy, tým, že Ježiš Kristus je pravda, a tým, ako ju máme žiť v tomto svete, a aj o to pôjde,“ objasnil pre Štandard Athanasiou.