Kuchárska kniha pre synodu biskupov: Ľudia žijúci v polygamii a LGBTQ+ sa necítia v cirkvi prijatí

Rozvedení, ľudia v polygamnom zväzku a LGBTQ+ sa necítia prijatí

„Záverečné dokumenty kontinentálnych zhromaždení často spomínajú tých, ktorí sa necítia prijatí v cirkvi, ako sú rozvedení a znovu zosobášení, ľudia v polygamnom manželstve či ľudia LGBTQ+", píšu autori v analýze. Bariéry zažívajú mnohé osoby aj pre svoju rasu, kastu, kmeňový a národný pôvod alebo pre svoj hendikep.

Ako sa môžu cítiť prijatí ľudia, ktorí sa identifikujú ako LGBTQ+, bez toho, aby cirkev zmenila svoje učenie o sexualite, pýtala sa jedna z prítomných vatikanistiek:

„Cirkev má vytvárať bezpečné miesta, máme byť otvorená, synodálna cirkev. Nesmieme sa unáhliť a odsúdiť ich, to prenechajme na Boha" odvetili prítomní kardináli. Treba nechať ľuďom slobodu, aby sa k nám priblížili, zdôraznili. Odkázali pritom na úryvok z evanjelia, v ktorom žid Zachej vyliezol na strom, lebo chcel vidieť Ježiša. Ten ho uvidel, priblížil sa k nemu a nadviazal dialóg.

Generálny sekretariát synody na svojej webstránke používa fotografie slovinského umelca Marka Rupnika. Toho jezuiti nedávno vylúčili zo svojho rádu. Podľa medializovaných informácií koncom roku 2022 údajne mal vzťah s niekoľkými dospelými ženami a porušil celibát. Akú správu tým vysielate pre obete zneužívania v cirkvi, ktorých sa v texte zastávate? spýtala sa ďalšia novinárka.

„Je zvláštne, že sa pýtate mňa, lebo nepracujem pre Vatikán, som arcibiskup v Luxemburgu. Som jezuita, ako bol Marko Rupnik, cítim sa hrozne pre obete zneužívania, ospravedlňujem sa," bránil sa kardinál Hollerich.

Kardinál Grech, ktorý je na čele sekretariátu, na otázku neodpovedal.

Prorocký odpor voči novým kolonializmom

Pracovný dokument, takzvaný Instrumentum laboris, na 50 stranách oceňuje miestne cirkvi, ich rozmanitosť, vnútrocirkevný i medzináboženský dialóg a načúvanie všetkým pokrsteným. Text z dielne Generálneho sekretariátu Synody, ktorý pripravili kňazi i laickí teológovia vrátane žien, volá okrem iného po obnove jazyka v liturgii, katechéze a sakrálnom umení. Zdôrazňuje význam ekumenizmu a nastoľuje mnohoraké otázky, ktorými sa majú zaoberať účastníci októbrovej synody, teda hlavne pozvaní biskupi a aj laici.

Odborníci občas používajú výroky bez vysvetlenia. Apelujú napríklad na prorocký odpor voči novým kolonializmom tým, že sa otvoria miesta s bezplatnou službou, kde sa ľudia budú prijímať bez predsudkov a odsudzovania.

Sociálne a ekonomicky chudobní majú vraj v synodálom procese ústrednú úlohu, tvrdia autori textu, no nevyjasňujú prečo.

Okrem iného vyzdvihujú diverzitu jednotlivých rítov, jazykov a druhov liturgie ako opravdivé požehnanie pre cirkevné spoločenstvo. Ale nezmieňujú sa o takzvanej tridentskej omši, teda o mimoriadnom spôsobe slávenia svätej omše, ktorú pápež František niekoľkokrát obmedzil.

Rozmanitosť chariziem bez autority sa stáva anarchiou

Biskupské konferencie volajú takisto po väčšej role žien, no upozorňujú, že sa nemajú považovať za jednoliatu skupinu. V tejto téme vyzývajú na konkrétny a neideologický prístup. Autori textu sa pýtajú, ako sa ženy môžu viac zúčastniť na rozhodovacom procese v cirkvi bez ohrozenia biskupskej autority:

„Rozmanitosť chariziem bez autority sa stáva anarchiou rovnako ako prísnosť autority bez bohatstva chariziem, služieb, povolaní sa stáva diktatúrou. Cirkev je synodálna, ako aj hierarchická, a preto synodálny výkon biskupskej autority naznačuje sprevádzanie a ochranu jednoty."

Pozývajú k jednote v rozdielnych daroch, charizmách, službách a povolaniach. Pre obnovu biskupskej služby sú nutné kultúrne a štrukturálne zmeny, podčiarkujú ďalej autori s odvolaním sa na správy od kontinentálnych stretnutí biskupov.

„Vo svete pôsobia sily, ktoré sú stavajú proti poslaniu cirkvi, počnúc filozofickými, ekonomickými a politickými ideológiami založenými na domnienkach, ktoré sú proti viere. Nie všetci vnímajú tieto napätia rovnako, napríklad pri sekularizácii, ktorú niektorí považujú za hrozbu a iní za príležitosť. Niekedy sa toto napätie redukcionisticky interpretuje ako konflikt medzi tými, ktorí chcú zmenu, a tými, ktorí sa jej boja," naznačujú okrem iného experti v novej publikácii.

Pracovný dokument opätovne navrhol výzvu na diskusiu o tom, či by sa dalo uvažovať o ženatých kňazoch. To by mohlo pomôcť zmierniť nedostatok duchovenstva v niektorých častiach sveta.

Text tiež vyzýva na „zmysluplnejšie a konkrétnejšie kroky“ na zabezpečenie spravodlivosti pre obete sexuálneho zneužívania. Poznamenáva pritom, že veriaci sa stali obeťami aj iných typov zneužívania: „duchovného, ekonomického, mocenského zneužívania a zneužívania svedomia“, ktoré „nahlodali dôveryhodnosť cirkvi a ohrozili účinnosť jej poslania“. Dokument uvádza, že cirkev musí prehodnotiť spôsob, akým hierarchia vykonáva autoritu, a navrhuje štrukturálne, kanonické a inštitucionálne reformy na odstránenie „klerikalizmu“.

Uznáva tiež strach a odpor, ktorý synodálny proces vyvolal medzi niektorými biskupmi, ktorí ho považujú za podkopávanie ich autority a moci. Transparentnosť a zodpovednosť sú podľa syntézy absolútne nevyhnutné a v rámci opätovného budovania dôvery by podľa nej biskupi mohli podliehať hodnoteniu.

Ako už Štandard informoval, synodálny proces od začiatku čelí rôznorodej kritike pre malú reprezentatívnosť a nízku účasť veriacich, používanie svetského jazyka a terminológie. Sprevádza ho nejedna kontroverzia. Mnohí veriaci sa sťažovali, že myšlienky, ktoré vyjadrili počas stretnutí v ich diecézach, sa nezahrnuli do záverečných správ, ktoré do Vatikánu zaslali národné biskupské konferencie. Iní vystríhali, že synoda spotrebuje veľa času a peňazí, ktoré by sa mohli využiť na iné účely, napríklad na misie a evanjelizáciu.

(pet, sita)