Rivali Šimečku by mali zmeniť taktiku

Vyzerá to tak, že niekoľkomesačná masívna mediálna kampaň v prospech strany PS priniesla výsledky.

Podivné predvolebné modely a prieskumy. Články, ktoré vyzerajú ako nepriznané platené PR. Nadpráca polície a prezidentky, ktorá dva týždne pred voľbami podala žalobu na Róberta Fica. Nákladné (a apokalyptické) kampane rôznych mimovládok a médií namierené na city národa, ktoré sa tu v poslednom čase vyrojili a všetky akosi podivne hrajú do karát jedine Progresívcom…

To všetko sa tentoraz oplatilo a Progresívne Slovensko vyzerá ako hlavný vyzývateľ Smeru vo voľbách. Vďaka tomu PS pribudnú voliči cez známy efekt „snehovej gule“, v ktorom na seba hlavní vyzývatelia nabaľujú množstvo nerozhodnutých voličov, ktorí si vybrali len tábor, ale nie stranu.

Tu však treba pripomenúť, že sa nejedná o zväčšovanie jadra voličov, ale len o zväčšovanie mäkkého obalu, teda prelietavých voličov, ktorí v každých voľbách volia iné, často novšie strany. Otázkou je, koľko takýchto voličov sa progresívcom napokon podarí získať. Keďže jadro voličov PS sa pohybuje okolo piatich percent a je koncentrované len vo veľkých mestách, ich výsledok môže byť pokojne nižší ako ukazujú posledné prieskumy.

Z toho zákonite vyplýva, že strany, ktorým záleží na tom, aby bol výsledok progresívcov čo najmenší, musia urobiť predovšetkým dve veci. Snažiť sa oslabiť heslá o tom, že PS je hlavným vyzývateľom Smeru a ukázať nerozhodnutým voličom, že je dosť dôvodov, prečo progresívcov nevoliť.

Utorková debata na TA3 ukázala, že strany, ktoré by sa o to mali snažiť, často nedokázali splniť ani jednu z týchto dvoch podmienok. A to jednak preto, že sa všetci od začiatku pustili do Michala Šimečku, čím potvrdzovali jeho silnejúcu pozíciu. A taktiež preto, že zväčša používali argumenty, ktorými rolu Progresívneho Slovenska nemohli oslabiť.

Obzvlášť viditeľné to bolo pri Róbertovi Ficovi, ktorý voči Šimečkovi otvorene zaútočil ako prvý. Snaha spojiť ľudí ako Kišš a Dvořák z Progresívneho Slovenska s Matovičom, a tak ukázať, že táto strana by pokračovala v chaotickej politike, akú predvádzala posledná vládna garnitúra, Šimečkovi veľa vrások nepriniesla.

Dôvodom je, že táborovému voličovi mená ako Kišš či Dvořák nič nehovoria. Ak chcel Fico poukázať na nekompetentnosť Progresívneho Slovenska, lepšie by bolo, ak by ich spojil s úradníckou vládou prezidentky Čaputovej, ktorá bola podpredsedníčkou PS. Tam by Fico mohol poukázať napríklad na to, že prezidentka už po mesiaci vo funkcii bezdôvodne odvolala vlastného nominanta z pozície ministra vnútra. Tým okrem iného spôsobila, že Slovensko nemá v čase utečeneckej krízy skúseného ministra, ktorý zodpovedá za oblasť migrácie.

Alebo mohol spomenúť Matúša Valla, primátora Bratislavy, ktorý nedokázal za štyri roky postaviť ani meter nových koľají pre električku do Petržalky. Cez neho sa dá poukázať aj na ideologické riešenia typu obmedzenie dopravy na nábreží, antisociálne opatrenia hlavného mesta v oblasti bývania či parkovania, alebo podpory dúhových pochodov. To všetko sú veci, ktorým rozumie aj volič, čo sleduje politiku iba v čase volieb.

Omnoho lepšiu taktiku ako Smer zvolili v Republike a v niečom aj v Hlase. Pellegrini síce taktiež útočil na Šimečku, no zároveň sa vždy tváril ako starší, ktorý poučuje mladšieho, neskúseného zelenáča. Líder Hlasu sa tak ako jediný sčasti postavil tézam o tom, že PS je silnou stranou. Naopak, svojím postojom ukazoval, že Šimečka je príliš neskúsený na to, aby upokojil napätú situáciu v spoločnosti.

Uhrík zas presne trafil Šimečkovo slabé miesto, keď poukázal na to, aké ideologické zvrátenosti progresívci presadzujú. Keď sa Uhrík predsedu PS opýtal, koľko existuje pohlaví a dokonca mu ponúkol svoj čas na to, aby mu zodpovedal túto otázku, nervózny Šimečka sa nezmohol na viac ako na to, aby to odbil ako hlúpu otázku, pričom mu pri tom musel dvakrát pomáhať aj moderátor.

Uhrík tým poukázal na to, že progresívci sú ideologicky úplný extrém odtrhnutý od slovenskej reality, čo je hlavný dôvod, pre ktorý by sa PS nemalo byť o pozíciu na čele, ale byť maximálne do počtu.

Zdá sa, že o tejto slabine dobre vie tak Šimečka, ako aj médiá, preto sa jej spolu s moderátorom vyhýbali. Ak by však bol predseda PS prinútený odpovedať na túto otázku, voličov by to skôr odradilo, ako presvedčilo voliť ho.

Ak chcú Fico s Pellegrinim zastaviť nárast PS, hlavne Fico by mal zmeniť taktiku. Nemal by pripustiť, aby sa Šimečka stal hlavnou témou debaty a cielené útoky naňho musí spolu s Pellegrinim mieriť tam, kde je PS najslabšie. A kde voličom nevie ponúknuť dobrú odpoveď. Ide najmä o dúhovú, prípadne zelenú ideológiu strany.

Takým spôsobom by mohli od voľby PS odradiť voličov, ktorým nezáleží na strane, ale na tábore a ktorí pravdepodobne rozhodnú voľby.