Začnem trochu netradične videami. Tieto tri sú zo známeho ostrova Lampedusa v Taliansku.
Tieto sú zas z hraníc medzi USA a Mexikom.
Čísla hovoria, že tento rok prišlo do Európy už 180-tisíc migrantov. Zdá sa však, že táto štatistika bude podhodnotená, lebo len Taliansko v polovici septembra hlásilo približne 130-tisíc migrantov, čo bolo dvakrát viac ako za celý minulý rok. Od roku 2014 sa pritom počet žiadateľov o azyl v Európe dostal pod hodnotu pol milióna len raz, a to v pandemickom roku 2020, keď dosiahol 417-tisíc.
Ostrov Lampedusa, z ktorého sú zábery na prvých troch videách, zaznamenal v najsilnejších dňoch nápor 7-tisíc migrantov za deň, pričom na celom ostrove žije len 6-tisíc obyvateľov.
V USA zas iba v auguste prekročilo južnú hranicu približne 233-tisíc migrantov, čo je najvyšší počet v histórii. Očakáva sa, že rekord padne aj v septembri. Podľa odhadov pritom do USA dorazí denne 5-tisíc migrantov, z toho 4-tisíc cez hranicu s Mexikom a za celý rok by tam malo doraziť 2,2 milióna migrantov.
Južné štáty USA preto už dávnejšie začali s programom presídľovania migrantov na sever, do veľkých miest, ktoré odmietajú pritvrdiť pri ochrane hraníc. Do New Yorku preto od vlaňajšej jari prišlo 113-tisíc nelegálnych migrantov, pričom 60-tisíc z nich je ubytovaných na náklady mesta. Newyorská radnica z toho dôvodu minula už 1,2 miliardy dolárov na riešenie migračnej krízy.
Poslednou štatistikou sa vrátime do Európy. Ross Douthat vo svojej knihe Dekadentná spoločnosť tvrdí, že tá mala ešte v 90. rokoch rovnaký počet obyvateľov ako Afrika. Dnes má Európa približne 747 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo Afrika už približne 1,4 miliardy. Niektoré odhady pritom tvrdia, že do roku 2050 sa počet Afričanov zvýši až na 2,5 miliardy, pričom polovica z nich bude mladšia ako 20 rokov a na konci 21. storočia by malo na jedného (poväčšine starého) Európana pripadať sedem Afričanov.
A tak zatiaľ čo na Slovensku sledujeme prevažne volebnú kampaň so skupinami migrantov, ktorí len prechádzajú územím ďalej, inde na Západe môžeme v priamom prenose sledovať zánik Západu. Aspoň takého, aký sme poznali minimálne od konca prvej svetovej vojny.
Proti Západu však nehrá len demografia, ale aj ideológia. Tá, ktorá ovláda Biely dom a Európsku komisiu, totiž nemá žiaden záujem výraznejšie zastaviť súčasnú vlnu migrácie. Naopak, pri tejto téme vládnuce skupiny komunikujú najmä humanitárne a ekonomické dôvody. Podľa nich je to v zásade jednoduché, starnúci Európania potrebujú ruky mladých Afričanov, aby dokázali aspoň ako-tak udržať svoju stagnujúcu ekonomiku.
V USA je v posledných dňoch symbolom takéhoto prístupu Ayanna Pressley, demokratka afroamerického pôvodu, ktorá aj napriek záberom, ktoré sa neustále objavujú v televízii, tvrdila, že hranice USA sú bezpečné. Prekvapený moderátor sa jej pýtal, ako môže byť bezpečná hranica, ktorú prekračujú milióny ľudí bez dokladov. Politička však neustále opakovala, že hranice sú bezpečné.
Ďalším problémom je, že hranice z rôznych dôvodov nedokážu ustrážiť ani politici, ktorí to predtým sľubovali. Z Afriky do Talianska prúdia rekordné čísla migrantov, aj keď premiérkou je Giorgia Meloniová, ktorá svoju kampaň postavila na zastavení migrácie. Niečo podobné sa deje aj u našich južných susedov, odkiaľ denne taktiež prichádzajú stovky migrantov, hoci Viktor Orbán je známym bojovníkom proti migrácii.
O tom, čo dnes vidíme, preto môžeme s čístým svedomím hovoriť ako o veľkom sťahovaní národov, ktoré sa pravdepodobne nebude spomaľovať, ale zrýchľovať. A ako o pokračovaní zániku Západu, aký sme poznali posledných minimálne sto rokov. Kto by to bol povedal ešte v 90. rokoch, keď sa národnostne zmiešaná Juhoslávia rozpadala v krvavých vojnách sprevádzaných etnickými čistkami...
Dnes je však Západ v takej kondícii, že jediné, čo vie spraviť, je sledovať videá na sociálnych sieťach, ktoré ukazujú, že jeho územie postupne zaberá niekto iný.