Múzeum v Rimavskej Sobote vystavuje počas októbra zadymovanú keramiku

„Do zbierok múzea sa dostali darom od významných meštianskych rimavskosobotských rodín v rokoch 1907 – 1938. Daný súbor obsahuje päť hrncov, dva taniere, jeden reprezentatívny krčah, dve vázy a jednu nádobu na vylievanie sviečok,“ vymenovala Pulišová.

Uvedené predmety boli podľa jej slov vyrobené v 19. storočí, pravdepodobne na území dnešného Maďarska. „Nádoba na vylievanie sviečok je datovaná rokom 1801,“ konkretizovala etnologička.

Zadymovaná keramika je tmavosivo až čierno zafarbená keramika zhotovovaná bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením, pričom pri vypaľovaní v poľnej peci sa používa najmä drevo z ihličnatých stromov, ktoré má veľa živice.

Zadymovaná keramika Foto: Gemersko-malohontské múzeum R. Sobota

„Takáto keramika sa páli iba raz, pričom v peci naukladané výrobky sa úplne rozžeravia. Nakoniec sa priloží veľké množstvo dreva a celá pec sa vzduchotesne upchá. Vnútri pece sa spotrebuje kyslík, drevo iba tlie a produkuje veľa dymu,“ priblížila Pulišová.

Povrch keramiky nasaje sadze a dym a vznikne tak zafarbenie čiernej, oceľovosivej alebo hnedej farby. Daná keramika sa vypaľuje 12 hodín, pričom z pece sa vyberá približne po 48 hodinách, keď pec vychladne. Lesklý vzor na povrchu je možno dosiahnuť trením hladkým kameňom.

„Zadymovaním sa výrazne zníži vodopriepustnosť surového keramického črepu, keďže v minulosti mala keramika predovšetkým úžitkovú funkciu. Z dôvodu, že keramika bola pomerne krehká, sa v mnohých prípadoch celý kus odrôtoval, aby sa predišlo jeho rozbitiu,“ zakončila Pulišová s tým, že v súčasnosti tento druh keramiky slúži najmä ako dekorácia.