Povolebný boj viazne. Pochovali ho Matovič so Sulíkom. A pred nimi aj Šimečka

Na voľbách s tesnými výsledkami a otvorenými možnosťami býva zaujímavý povolebný boj. Zápas o to, kto ovládne parlamentnú väčšinu a odstaví rivala – hoci aj formálneho víťaza volieb. V tomto športe vždy vynikal Dzurinda. Tentoraz to však na pokusy o úspešné protiútoky nevyzerá. Postarali sa o to už v predstihu traja muži.

Hneď na úvod treba priznať, že voľby dopadli pomerne jednoznačne. Smer mohol mať šancu na hladké zostavenie vlády len v prípade, že by mal väčšinu s Hlasom a SNS. V kampani to vyzeralo nepravdepodobne. No presne to sa stalo.

Matematicky aj politicky je Smer vo výhode. No len v miernej.

Aj progresívci totiž prekvapili a získali silnú podporu. A aj progresívci môžu mať spolu s potenciálnymi partnermi, s ktorými rátali dlho pred voľbami, parlamentnú väčšinu. Za možných spojencov považovali SaS, KDH a Hlas. Táto zostava by mala pohodlnú väčšinu 82 poslaneckých hlasov.

O podobe koalície rozhodne Pellegriniho Hlas.

A o taktike Pellegriniho Hlasu zas rozhodnú ponuky z oboch koncov ihriska, Ficovho aj Šimečkovho. Hlas si môže pokojne vychutnať aj štyri kolá rokovaní. Pellegrini už naznačil, že namiesto SNS by v trojkoalícii uprednostnil (hypoteticky) KDH. Výhrady môže mať aj k tomu, aby bol kandidátom Smeru na premiéra Fico. A nebude sa vyhýbať rokovaniam s progresívcami a SaS.

Z tohto pohľadu by sme tu mali scénu, ktorá je ukážkovo nastavená na povolebnú drámu. A na licitovanie s otvoreným koncom.

Lenže – výsledná realita je iná. Nad matematikou prevažujú politické a hlavne personálne riziká. Ťažia hlavne ponuku progresívcov. Z pohľadu Pellegriniho a jeho strany musí Šimečkov scenár pôsobiť odstrašujúco…

Dôvodom nie je len to, že voliči Hlasu sú na PS a SaS alergickí – čo by Hlas v progresívnej vláde potápalo. Hlavné riziká sú personálne.