Ešte vo februári schválili na tento účel úver vo výške viac ako 1,4 milióna eur, avšak vo verejnom obstarávaní bola najnižšia ponuka na úrovni viac ako 1,7 milióna eur. Zastupiteľstvo preto teraz v októbri rozhodovalo o zvýšení pôžičky o ďalších 350 000 eur a tento návrh prešiel.
Niektorým chýbajú presné čísla
Časť zastupiteľského zboru však s takýmto riešením nesúhlasila a vedeniu mesta vyčítala nejasne vyčíslené výdavky a výnosy v súvislosti s kúpaliskom. Podľa poslanca Michala Demetera nepoznajú budúce prevádzkové náklady a spotrebu energií, počty zamestnancov a ani výnosy.
„Proste nemáme žiadne informácie. Ja by som požadoval od mesta, keď máme schvaľovať takúto vysokú čiastku, ktorú budú musieť obyvatelia mesta zaplatiť, aby sme dostali aspoň nejaké dáta k týmto návrhom, na základe ktorých sa vieme rozhodovať,“ zdôvodnil Demeter.
Navrhol preto radšej investície do fotovoltických panelov na školách a iných mestských budovách. Podal aj príslušný pozmeňujúci návrh, ktorý však zastupiteľstvo neschválilo.
Naopak, poslanec Ferenc Auxt, ktorý podniká v oblasti cestovného ruchu a vlastní lyžiarske stredisko, zdôraznil, že klíma sa mení v prospech letného turizmu. „Ja robím v zimnom turizme a možno by som už nekupoval snežné delá, pretože počasie už býva teplejšie. Viem, aké zisky mali podobné strediská ako Kurinec, a preto do toho určite investujme,“ nabádal.
Podľa primátora Jozefa Šimka bude mesto úver splácať zo ziskov kúpaliska a nijako tým nezaťaží mestský rozpočet. „Okrem toho sa zvýši počet návštevníkov a zvýšia sa aj tržby,“ avizoval Šimko s tým, že už v súčasnosti vyhľadávajú tento akvapark vo veľkej miere mimomestskí návštevníci.
Vyčíslil aj konkrétne náklady a zisky kúpaliska. „Tohto roku boli tržby 580 000 eur. Náklady sú okolo 280 000 eur a čistý zisk je tak 300 000 eur,“ uviedol primátor. Spomenul, že po spustení bazéna ako novej atrakcie zrejme zvýšia vstupné zo súčasných osem eur na 10 až 12 eur.
Jediný v širokom okolí
Podľa údajov samosprávy má mať nový bazén rozmery 72 × 59 metrov s hĺbkou do 1,8 metra. Kapacita jeho vodnej plochy je vyčíslená na 262 osôb a napúšťaný bude pitnou, nie termálnou vodou. Vlnobitie budú podľa primátora spúšťať každú hodinu na zhruba 15 minút. Na zasadnutí zastupiteľstva tiež prezradil, že v budúcnosti chcú postaviť aj ďalší, tentoraz plavecký bazén, ktorý bude stáť na mieste dnešného kempingu.
Nový bazén s vlnobitím má byť jediný v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov. Na Slovensku sú totiž takéto bazény v Štúrove a v Bešeňovej, na juhu až v maďarskom mestečku Tiszaújváros. „O žiadnych iných takýchto bazénoch v okolí neviem,“ uviedol Šimko.
V súčasnej dobe sa v rekreačnej oblasti Kurinec nachádza 25-metrový bazén napúšťaný pitnou vodou. Pred zhruba desiatimi rokmi samospráva postavila nový dvojbazén s rozmermi 20 × 20 a 30 × 30 metrov, ktorý je plnený geotermálnou vodou. V nasledujúcich rokoch pribudli detský bazén a trojcestný tobogan. Súčasťou rekreačnej oblasti sú i autokemping, športový areál a možnosť vodných športov na jazere Zelená voda.
V budúcnosti by mesto chcelo zabezpečiť celoročnú prevádzku rekreačnej oblasti, na to však bude potrebné vybudovať kryté bazény a nový geotermálny vrt. Náklady na tieto zámery sú podľa primátora minimálne 10 až 15 miliónov eur, na čo v súčasnosti mesto nemá prostriedky.
Dlhy mestu neohrozia, tvrdí šéf ekonomického odboru
Samospráva bude spomínaný úver 1,7 milióna eur splácať jednu dekádu, od budúceho roka do roku 2034. Podľa vedúceho ekonomického odboru Mestského úradu v Rimavskej Sobote Miroslava Bielaka nová pôžička nijako neohrozí hospodárenie mesta, pretože jeho aktuálne úverové zaťaženie je 16,05 percenta bežných príjmov minulého roka. Po zarátaní nového dlhu stúpne na 25,43 percenta, pričom zákon umožňuje výšku do 60 percent.
„V roku 2024 sa nám končia tri úvery. Ďalší, najvyšší úver z roku 2015, kde splácame ročne 363 000 eur, sa končí v roku 2026,“ ozrejmil Bielak.