Tento charakter mali podčiarknuť aj duchovné cvičenia pre účastníkov, ktoré od začiatku októbra predchádzali jej pracovnej fáze. V rámci duchovného stíšenia varoval dominikánsky exercitátor Timothy Redcliffe účastníkov pred mediálnym tlakom:
„Médiá pravdepodobne vyvodia záver, že to všetko bolo len mrhanie časom; iba slová. Budú striehnuť len na prípadné rozhodnutia k štyrom-piatim bizarným témam.“ Po každom synodálnom dni však prefekt Ruffini prisľúbil tlačový brífing, pričom na záver každého z piatich väčších tematických modulov avizoval tlačovú konferenciu s účastníkmi synody.
Prefekt pripomenul, že takéto tienenie synodálnych diskusií uvádza aj apoštolská konštitúcia Episcopalis communio z roku 2018. Svoju úlohu pri striktnom opatrení môže ešte zohrávať aj pachuť negatívneho delenia v prípade Druhého vatikánskeho koncilu, keď popri oficiálnom cirkevnom koncile sa mal akoby paralelne odohrávať aj „koncil mediálny“.
Zverejnené „dúbiá“ kardinálskej päťky
Synoda sa od svojho začiatku v roku 2021 zameriava na možné spôsoby „synodálnejšej štruktúry Katolíckej cirkvi“, pričom sa konkrétne venuje témam, ako úloha a postavenie žien v cirkvi, klerikalizmus, pozornosť mladým či sociálne problémy. Neustále deklarovaným cieľom pápeža Františka je „cirkev otvorená pre všetkých.“ Okrem nadšencov sa tu ozývajú aj kritické hlasy, ktoré sa obávajú zásadných zmien cirkevnej náuky.
Aj preto sa pätica kardinálov znova obrátila na pápeža Františka s takzvanými dúbiami, teda pochybnosťami ohľadom zmien v učení katolíckej cirkvi. Kardináli Bradmüller, Burke, Zen, Sandoval a Sarah sa na pápeža obrátili už 10. júla s dúbiami v piatich bodoch: vývoj učenia Cirkvi, požehnávanie homosexuálnych zväzkov, ordinácia žien, autorita synody a sviatostné rozhrešenie.
Pápežova odpoveď prišla hneď na druhý deň, no pochybnosti kardinálov neodstránila, ale podľa ich slov ešte prehĺbila. Preto svoje dúbiá sformulovali 10. augusta znova a dôraznejšie. Tentoraz už promptnú odpoveď nedostali, preto 2. októbra medializovali svoje „opodstatnené veľké obavy“ v spojitosti s finišujúcou synodou a nedávnymi vyjadreniami a činmi niektorých členov svetového episkopátu, ktoré jasne odporujú doterajšiemu učeniu cirkvi.
Odpoveď pápeža a jeho teológa
Prefekt Dikastéria pre vieru Víctor Manuel Fernández sa snažil tlmiť prehnané očakávania tých, ktorí so súčasnou synodou spájajú radikálne zmeny v cirkvi. Čerstvý kardinál v deň svojho kreovania vyhlásil, že „tí, ktorí sa obávajú mylného vývoja cirkevnej náuky, ale aj tí, ktorí zmeny očakávajú, budú skutočne sklamaní.“
Šesťdesiatjedenročný strážca viery vzápätí spresnil, že veľa očakávať nemôžeme od tohtoročnej fázy synody, ale že „budúci rok sa uvidí.“ Argentínčan kriticky reagoval aj na dúbiá pätice kardinálov, ktorí namiesto toho, aby zverejnili odpoveď pápeža Františka z 11. júla, radšej medializovali svoje ďalšie otázky, „akoby bol pápež ich poslíček,“ povedal kardinál v rozhovore pre španielsky denník ABC.
Vatikán napokon v pondelok 2. októbra zverejnil júlovú reakciu pápeža Františka, v ktorej apeluje na pastoračnú lásku a múdrosť. Tá sa na príklade otázky požehnávania homosexuálnych zväzkov môže prejaviť v „správnom rozlišovaní, či neexistujú formy požehnania vyžiadaných jednotlivcami alebo viacerými, ktoré by nesprostredkovali falošný obraz manželstva. V zmysle Amoris Laetitia by sa takéto formy nutne nemuseli stáť normami,“ reagoval pápež na dúbiá kardinálov.
Zoči-voči vyjadreným pochybnostiam a obavách zazneli už počas predošlých etáp ubezpečenia, že táto synoda „nie je o zmene cirkevnej náuky, ale o zlepšení účastí všetkých členov cirkvi na jej živote a misii.“ Ale ako povedal pápežov teológ: Na budúci rok sa uvidí...
