Pellegrini zrejme chcel s Dolinkovou vyriešiť problém s exministrom zdravotníctva Richardom Rašim, ktorý bol za svoje pôsobenie v rezorte a smerácke tiene až príliš ľahkým terčom (heslo Paška), navyše on sám presunul svoje záujmy na eurofondy a informatizáciu.

Dolinková do predsedníctva Hlasu sedí aj iným spôsobom, podobá sa totiž svojmu predsedovi. Dobre vyzerá, rada sa usmieva a je pre ňu typické najmä to, že sa s ňou nespája žiadna konkrétna agenda. Aspoň podľa ľudí, s ktorými sme mali možnosť sa o nej rozprávať.

Dolinková rozumie ambulantnému sektoru, z ktorého vyšla, jej znalosti v ďalších agendách rezortu sú však skôr otázne. Kandidátka Hlasu na ministerku nemá konkrétnu víziu, ako by malo slovenské zdravotníctvo fungovať a aké zmeny v ňom treba spraviť. Preto sa od nej ani neočakáva, že by dokázala viesť spor/diskusiu s Pentou, vyriešiť problém odchodu slovenských lekárov a študentov medicíny do Česka, a už vôbec nie ísť do sporu so záujmami lekárskych klanov, ktoré volajú po zmene (mladí lekári už neodchádzajú kvôli platom, ale skôr podmienkam v zdravotníctve). Skôr sa zdá, že pani ministerka pôjde cestou najmenšieho odporu a ministerstvo bude skôr udržiavať, prípadne hasiť najväčšie problémy. Pritom bude záležať na jej vzťahu s ministrom financií, ako aj na skupinkách a lobistoch, ktorí k nej budú mať najbližšie.

O tom, kto to asi bude, netreba dlho špekulovať.

Najmä ak panuje zhoda, že pri Dolinkovej nemožno očakávať konzervatívnejšie názory a ochotu ísť proti prúdu. Skôr naopak.

V rezorte, kde sa o nej ako o budúcej ministerke otvorene hovorí už niekoľko dní, jej nominácia potešila najmä vysokých úradníkov, ktorí si počas neslávneho pôsobenia Vladimíra Lengvarského spravili z ministerstva miesto na presadzovanie ideologickej agendy. Tí údajne Dolinkovú vnímajú ako "svojho človeka", ktorý ich bude chrániť a nebude im brániť v ďalšom presadzovaní ideologických cieľov.

Napríklad Peter Čvapek, dopravný inžinier, ktorý je jedným z kľúčových ľudí, ktorí stáli za presadením štandardov liberalizujúcich úradnú zmenu pohlavia. Ten sa podľa našich informácii o svoju pozíciu nielenže vôbec neobáva, naopak očakáva, že bude v zákulisnej ideologizácii rezortu sviežo pokračovať.

Indícii, ktoré to potvrdzujú, je pritom viacero.

Stačí pohľad na to, ako hlasovali Pellegriniho straníci v uplynulom volebnom období. Ako jeden muž zdvihli ruky za návrhy strany SaS na zavedenie potratovej tabletky, alebo partnerského spolužitia, čo je len iný názov pre registrované partnerstvá. Na druhej strane, poslanci Hlasu nepodporili návrh poslanca Vašečku na informovaný súhlas rodičov, čo mala byť poistka pred dúhovou sexuálnou výchovou.

Ľudia, ktorí Dolinkovú poznajú, však nepredpokladajú, že by ona sama stála na čele ideologického boja, ako by sme to čakali od političiek typu Jana Bittó Cigániková či Lucia Plaváková z PS. No ak si bude môcť Dolinková vybrať, nebude ideologizácii zdravotníctva klásť prekážky, hlavne ak sa to bude diať kabinetne a potichu. Teda napríklad cez takzvané štandardné postupy, prípadne cez rôzne európske smernice, kde možno všeličo pridať, v čom jej ľudia ako Peter Čvapek a úradníci Európskej komisie radi pomôžu.

Spojencami v tom nebudú len lobisti a farma priemysel, ale aj nezáujem a nadnárodný tlak z EÚ či OSN. A ochotne sa pridajú aj progresívci z opozície s ich médiami. Napokon, videli sme to pri Lengvarskom. Minister, ktorý takmer nehovoril, úplne zbabral výstavbu nemocníc a narobil množstvo ideologického neporiadku, médiám vôbec nevadil, aj keď vo vláde zastupoval Matoviča. Agenda bola totiž najdôležitejšia.

Konzervatívni poslanci v novej vláde by preto mali dať najavo, že ministerstvo zdravotníctva budú sledovať a ideologizácia bude pre nich veľkým problémom.

Očakáva sa to najmä od poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS, najmä od tých zo strany Život NS, ale dôležití budú aj poslanci strany Smer a tiež osoba, ktorá bude stáť na čele zdravotníckeho výboru - bolo by určite dobre, keby to bol konzervatívnejší poslanec z vládnej koalície. Je to výzva aj do opozície, určite by bolo lepšie, ak by jej parlamentným kritikom a partnerom z opozície bol Marek Krajčí alebo Anna Záborská, a nie Jana Bittó Cigániková.

Z kuloárov počuť, že Robert Fico prisľúbil zrušenie štandardov týkajúcich sa transsexuality (v téme trans vraj panuje v koalícii zhoda), pozornosť však treba venovať aj štandardom týkajúcim sa porúch plodnosti a kompletne zrušiť proces prípravy štandardov, ktoré majú legalizovať potratovú tabletku, ktorú inak slovenský zákon zakazuje. Každý, kto rozumie dobe a vníma riziko farma lobistov, vie, že prídu aj ďalšie ideologické návrhy. Ideálne by preto bolo, ak by sa hneď pri vytváraní koalície podarila dohoda na tom, že ľudia ako Čvapek z ministerstva odídu, aby v budúcnosti zbytočne nezhoršovali vzťahy v koalícii.

Ideologickosť a odbornosť totiž nie sú synonymá, ako sa nám to niekto snaží nahovoriť.

Pani ministerka, aj nová vláda by mali trvať na návrate odbornosti a odideologizovaní rezortu. A to napríklad tým, že komisia, ktorá pripravuje medicínske štandardy, by sa vrátila k pôvodnému účelu. Teda pripravovať postupy pre najzávažnejšie ochorenia, ktorým tehotenstvo, ani potratová či antikoncepčná tabletka rozhodne nie sú.

Taktiež by mali trvať na tom, že štandardy by mali vychádzať z medicíny a vedeckého poznania, a nielen z akéhosi vágneho konsenzu ľudí a toho, čo oni považujú za vedu, ale nie sú ochotní to verejne ani odborne vystaviť polemike. A najmä, žiadne štandardy nesmú byť v rozpore s platnou legislatívou. Tá sa má predsa meniť v parlamente a nie pokútnymi dokumentami pripravenými na zabudnutých komisiách, ktoré nespadajú pod verejnú kontrolu a vylučujú verejnú debatu. Ak by komisia musela splniť tieto tri podmienky, ideologický problém by sa vyriešil.

Existuje pritom jeden faktor, ktorý naznačuje, že SNS by sa to mohlo podariť a jeden, ktorý naznačuje, že to tak nemusí byť.

Tým pozitívnym je, že SNS je - zdá sa - najslabším prvkom koalície. Koaliční partneri by ju preto nemuseli dráždiť malichernosťami, akými je z pohľadu strán Smer a Hlas pretláčanie ideologickej agendy. Obzvlášť takej, ktorou sa zapáčia jedine červeným denníkom, ktoré im voličov aj tak neprinesú.

Na druhej strane prvkom, ktorý to môže prekaziť, je dohoda, že v novej koalícii si nebudú zasahovať do jednotlivých personálnych nominácii na ministerstvách. Zodpovednosť teda ponesie Dolinková a tá sa zrejme bude vyhýbať personálnym zmenám.

Ak by to tak dopadlo, pre novú koalíciu by to bol hneď dvojnásobný problém, lebo momentálne sa zdá, že rovnako silný aktivistický tlak bude smerovať na ministerstvo školstva, kde môže byť veľkou témou sexuálna výchova, vstup mimovládok do vyučovania na školách a podobné témy. Niečo z toho sa už snaží pretlačiť WHO a UNESCO, pričom na udelenie doložky už čaká extrémne progresívna učebnica sexuálnej výchovy.

Asi všetci tušíme, že Zuzana Dolinková ani Tomáš Drucker ideologickú kolonizáciu nezastavia. A ak sa stanú jej nástrojmi, len ťažko sa bude dať vyhnúť konšpiráciám, prečo práve oni dvaja skončili na týchto dvoch rezortoch.