Ako je to možné?

Témou transsexuality, či presnejšie úradnou zmenou pohlavia, sa začalo ministerstvo zdravotníctva zaoberať ešte počas minulého volebného obdobia. Vtedy sa jej chopila skupina progresívnych psychiatrov, ktorá v posledných rokoch ovládla Slovenskú psychiatrickú spoločnosť (SPS). Ich hlavnou postavou je Ľubomíra Izáková, ktorá bola od roku 2015 prezidentkou SPS a od roku 2018 pôsobí ako hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu. Tím okolo nej tvoria podobne zmýšľajúci ľudia, ako napríklad psychiater Michal Patarák, ktorý v súčasnosti vedie SPS, alebo sexuologička Barbora Vašečková, ktorá je predsedníčkou dozornej rady SPS.

Je zjavné, že skupina okolo docentky Izákovej sa dlhodobo snažila, aby naša legislatíva umožňovala zmenu pohlavia aj bez chirurgického zákroku. Snahy skupiny progresívnych lekárov pretlačiť tieto zmeny tu boli najneskôr od roku 2019, teda ešte v čase, keď rezort ovládala strana Smer. Potvrdzuje to aj otvorený list časti z nich z marca roku 2021, v ktorom sa píše, že odborné usmernenie, ktoré by takúto zmenu umožnilo, bolo hotové už v apríli 2019. Teda ešte v čase, keď na poste ministerky pôsobila Andrea Kalavská.

Z uvedeného listu je zjavné, že snahy o to, aby naše úrady menili pohlavie na požiadanie, existovali aj po nástupe Mareka Krajčího na post ministra zdravotníctva. Z verejne dostupných zdrojov je však evidentné, že tieto snahy narážali na všetkých vyšších úrovniach rezortu. A to tak u ministra Krajčího, štátneho tajomníka Petra Stachuru, ako aj Petra Šomšáka, psychiatra, ktorý bol počas Krajčího éry generálnym riaditeľom sekcie duševného zdravia a ktorý nimi pripravený dokument viackrát odmietol pre viaceré odborné nedostatky. Šomšák pritom v rozhovore pre denník Postoj tvrdí, že progresívna skupina z SPS sa nemala záujem rozprávať o prípadných zmenách, pretože podľa neho „mali názor, že odborné usmernenie je vypracované dokonale a nie sú potrebné žiadne zmeny“.

Lengvarský situáciu otočil

Situácia sa začala meniť po tom, čo v apríli 2021 nastúpil na post ministra zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Z ministerstva postupne odišiel Stachura aj Šomšák. Sekcia duševného zdravia, ktorú Šomšák viedol, bola zrušená a jej agenda prešla pod sekciu zdravia, kde bol za generálneho riaditeľa vymenovaný progresívne ladený Peter Čvapek. A práve Čvapek, ktorý, mimochodom, nemá medicínske vzdelanie a jeho sekcia dostali na starosť administratívne riadenie prípravy štandardných postupov.

To je však len začiatok podivných javov na ministerstve a v príslušnej komisii.

Čvapek sa tak krátko po svojom nástupe na ministerstvo stal ďalším významným človekom, ktorý začal spolu so skupinou z SPS pretláčať transrodovú agendu. Ich plán bol v zásade jednoduchý. Stačilo im len vytiahnuť zo šuplíka návrh odborného usmernenia, ktorý na ministerstve ležal už od čias ministerky Kalavskej, a dostať ho na generálnu poradu ministra. Tá je ideálnym miestom, kde sa dá presadiť niečo bez toho, aby o tom vedelo príliš veľa ľudí. Sem sa totiž dostanú materiály, ktoré sa krátko prerokujú a väčšinou bez problémov schvália. Stačí, aby ich minister podpísal (čo sa deje v zásade automaticky). Takýto dokument sa ihneď uverejní vo vestníku ministerstva zdravotníctva, čím usmernenie nadobúda platnosť. A to všetko bez pripomienkového procesu alebo niečoho, čo by dokument ohrozovalo či zdržiavalo. Všetko sa tak dá spraviť potichu a bez záujmu verejnosti.

Presne takto bolo schválené 6. apríla 2022 odborné usmernenie, ktoré umožňovalo úradnú zmenu pohlavia aj bez nutnosti podstúpenia chirurgickej tranzície. Až potom sa o tom dozvedela aj široká verejnosť.

Konzervatívny odpor a porušené dohody

Konzervatívni poslanci z OĽaNO a Kresťanskej únie, ktorí sa neskôr vo veci angažovali, sa podľa našich informácií o tom, že ministerstvo sa chystá schváliť odborné usmernenie, dozvedeli v čase, keď už bol tento bod zaradený na program generálnej porady ministra. Vzápätí prebehlo rokovanie medzi ministrom a poslancami, ktorých viedla Anna Záborská, pričom poslanci tu údajne apelovali na to, že také dôležité usmernenie nemôže byť schválené bez verejnej debaty.

https://standard.sk/277586/transgender-agenda-slovensko-este-nie-je-amerika-ale-ako-dlho-to-potrva/

Rokovanie však neprinieslo žiadny posun, naopak, prišlo k schváleniu dokumentu. Vláda následne čelila spoločenskému aj odbornému tlaku a strana OĽaNO vážnej kríze. Preto bola celá vec posunutá vyššie, teda na úroveň predsedu vlády. Výsledkom bolo stretnutie, ktoré sa odohralo 28. apríla v Národnej rade, na ktorom boli prítomní poslanci z klubu OĽaNO, premiér a minister Lengvarský. Tu vraj podľa medializovaných informácií minister prisľúbil, že odborné usmernenie stiahne a prikročí sa k odbornej debate.

Čo sa v tom čase dialo v kancelárii ministra, nevieme, no zdá sa, že Lengvarský musel následne čeliť tlakom z opačnej strany, ktorej sa takáto dohoda, samozrejme, vôbec nepozdávala. Výsledkom bolo niekoľkotýždňové ticho, pričom veci sa znova pohli až po tom, čo konzervatívni poslanci OĽaNO, poslanci Kresťanskej únie a aktivisti začali opätovne vyvíjať tlak na premiéra Hegera.

Toto napätie 11. mája ukončil úskok ministra Lengvarského, ktorý v ten deň pozastavil účinnosť odborného usmernenia. To však bolo v rozpore s dohodou, ktorá hovorila o zrušení usmernenia. Aby to bolo všetkým jasné, ministerstvo pre istotu vo vyjadrení pre médiá konštatovalo, že „platnosť dokumentu bude pozastavená dovtedy, kým sa nevydá štandardný diagnosticko-terapeutický postup“. To znamená dovtedy, kým sa nevypracuje akýsi návod pre lekárov, podľa ktorého majú postupovať pri pacientoch, pri ktorých je podozrenie, že trpia transsexualitou.

Ministerstvo zdravotníctva pritom podľa našich zdrojov porušilo aj ďalšie dohody. Pri rokovaní medzi premiérom, poslancami a ministrom sa na návrh psychologičky a poslankyne Lucie Drábikovej údajne dohodlo, že dôjde „k prepojeniu politickej a odbornej úrovne“. To sa malo dosiahnuť tým, že Úrad vlády nominuje do komisie, ktorá pripraví liečebno-diagnostické štandardy, piatich ľudí. Ale skupina okolo docentky Izákovej, ktorá štandardy pripravovala, týchto ľudí k vytváraniu dokumentu vôbec nepustila. Naopak, dala im ich na pripomienkovanie až v momente, keď už boli hotové.

Navyše jej tím pripravil štandardy expresne rýchlo. Aj keď obvykle tento proces trvá šesť až dvanásť mesiacov, v niektorých prípadoch aj dlhšie, tu sa to stihlo ani nie za dva mesiace a skupinka z SPS chcela štandardy schvaľovať už na prelome júla a augusta.

To však odmietla pracovná skupina z Úradu vlády. Napríklad aj preto, že nepovažovala za správne vyjadriť sa v takej odbornej veci v extrémne krátkom čase, ktorý im bol poskytnutý. Výsledkom bol argumentačný pingpong medzi ministerstvom zdravotníctva a pracovnou skupinou, ktorá mala štandardy schvaľovať.

Dlhá a neistá jeseň a zima

V tom momente musel znova prísť zásah z Úradu vlády, po ktorom sa dohodlo, že hlasovanie sa predsa len posunie. Tak prišla jeseň a s ňou pingpong pripomienok medzi tvorcami štandardov a skupinou, ktorá ich mala schvaľovať. Pripomienky pritom neprišli len od členov komisie nominovaných Úradom vlády, ale aj od tých, ktorých nominovalo ministerstvo zdravotníctva. Tí namietali napríklad to, že štandardy nie sú postavené na relevantných dátach a štúdiách, respektíve to, že ich znenie je príliš vágne a vôbec neurčuje, ako má lekár určiť diagnózu transsexuality. V dokumente im navyše chýbali časové údaje o tom, ako dlho majú trvať jednotlivé fázy liečby, čo sú základné fakty, ktoré by mali štandardy liečby a diagnostiky obsahovať. Tie majú byť totiž pre lekára akýmsi návodom, ktorý mu vysvetlí, ako má postupovať v prípade, že mu do ambulancie príde pacient s podozrením na transsexualitu. Štandardy pripravené kolektívom pod vedením docentky Izákovej však nedokážu jasne povedať ani to, ako sa má určiť diagnóza transsexuality.

O tom, že so štandardmi je vážny problém, svedčí aj otvorený list, ktorý podpísalo viac ako štyristo zdravotníckych pracovníkov a v ktorom ministra Lengvarského, ako aj premiéra Hegera, žiadajú, aby dokument „neschválili, ale túto tému najprv otvorili celospoločenskej a odbornej diskusii“. Aj z neho je evidentné, že skupina z SPS, ktorá štandardy tvorila nereprezentuje názory všetkých psychiatrov a psychológov, ale len ich časti, keďže proti Štandardným postupom sa v otvorenom liste prihlásilo aj 85 psychológov a psychiatrov.

Paradoxne, Izákovej tím, ktorý štandardy vytváral, sa s týmito pripomienkami vôbec nevyrovnal. Na ministerstve zdravotníctva dokonca existuje dokument, kde autori štandardov odpovedajú na pripomienky, pričom ich odpoveď často konštatuje len to, že námietky nie sú relevantné.

Zhruba tak vyzerala jeseň a väčšina zimy.Proti štandardom existovalo množstvo námietok, ktoré však skupina, ktorá ich vytvárala, vôbec nebrala do úvahy. Pritom celý čas hrozilo, že sa spustí hlasovanie komisie a dokument bude odhlasovaný. Preto sa témou viackrát zaoberala aj koaličná rada, pričom výsledkom bol vždy prísľub, že minister nespustí hlasovanie o štandardných postupoch. To neskôr otvorene potvrdil aj šéf OĽaNO Igor Matovič.

https://standard.sk/290920/269-zdravotnikov-vyzyva-premiera-a-ministra-zdravotnictva-aby-neschvalili-nove-standardy-liecby-transsexuality/

Situácia bola obzvlášť napätá 15. decembra, teda v deň, keď padla Hegerova vláda. Podľa našich informácií sa práve v tento deň malo spustiť hlasovanie. Napokon k nemu nedošlo. Nad témou však visel otáznik a čakalo sa, aký vplyv na ňu bude mať ďalší politický vývoj. Ešte na konci januára sa zdalo, že celý proces uviazne na mŕtvom bode.

Rýchly zvrat

Začiatkom februára však údajne docentka Izáková navštívila ministra Lengvarského, po čom sa odrazu v komisii spustilo hlasovanie per rollam. To znamená, že sa hlasovalo na diaľku, prostredníctvom e-mailu. Správa o tom, že bolo spustené hlasovanie, prišla členom komisie vo štvrtok, 2. februára o 9:30. Hlasovalo sa do piatku 3. februára, do 11:00.

Ministerstvo zdravotníctva si vraj svoju pozíciu posilnilo aj tým, že do procesu schvaľovania prizvalo odborné spoločnosti, pri ktorých si je isté, že nebudú robiť problémy a výsledok bude pozitívny. Naše zdroje navyše uvádzajú, že niektoré odborné spoločnosti neprihliadali na názory všetkých svojich členov a aj napriek ich pripomienkam sa jednoducho k celému dokumentu vyjadrili kladne, bez ďalších pripomienok.

Aj napriek tomu bol napokon výsledok hlasovania tesný. Z 22 členov komisie bol jeden proti, sedem sa zdržalo a dvaja nehlasovali. Za bolo dvanásť členov komisie. Návrh teda prešiel len o jeden hlas.

Aj keď štandardy boli tesnou väčšinou schválené, takýto výsledok ešte nie je pre ľudí z SPS definitívnou výhrou, pretože rozhodnutia sa v takomto type hlasovaní obyčajne prijímajú konsenzom. Teraz však návrh prešiel len o jeden hlas, čo znamená, že v odborných kruhoch nie je na postupe zhoda.

Podľa našich informácií údajne krátko po hlasovaní prebehlo rokovanie medzi ministrom Lengvarským a poslankyňou Záborskou. Tu vraj minister uznal, že dokumentu chýba odborný konsenzus a to, že jeho autori sa nedokázali vyrovnať s odbornými námietkami. Mala preto vzniknúť dohoda, že minister dokument nepodpíše a téma sa opäť vráti do odbornej debaty. Takéto stanovisko vraj podľa našich informácií minister komunikoval aj ďalším lídrom dnes už bývalej koalície.

Problémom je, že dnes nie je jasné, čo táto formulácia znamená a čo sa bude diať ďalej. Teda, či sa začne znova pracovať na nových štandardoch, obmení sa tím, ktorý štandardy pripravuje, alebo sa pristúpi k inému kroku. Aj na základe toho, ako to dopadlo s predchádzajúcimi dohodami, sa ľudia z konzervatívneho tábora obávajú ďalších krokov ministerstva zdravotníctva a toho, či Lengvarský dodrží slovo.

Naše informácie potvrdil aj sám minister, ktorý sa medzičasom vyjadril, že ho vyrušilo, že dokument nebol prijatý konsenzom, a preto sa bude tých, ktorí ho nepodporili, pýtať, prečo sa tak stalo. Definitívne sa má rozhodnúť na základe toho, či bude ich pripomienky považovať za vážne alebo nie. Povedané inými slovami, Lengvarský nechal otvorené všetky možnosti.

Slabý a zároveň silný Lengvarský

Paradoxné na celej situácii je to, že minister Lengvarský je len nestraník, ktorého do tejto funkcie nominovala strana OĽaNO, ktorej šéf mal voči transgender hnutiu v poslednom období viacero jasne vyhranených výrokov. Navyše, Lengvarského na  to, aby nedal o dokumente hlasovať, v minulosti viackrát zaviazala koaličná rada.Ako je teda možné, že minister (na prvý pohľad s takou slabou pozíciou) si dovolí proti vôli celej, dnes už bývalej koalície pretláčať takú radikálnu agendu?

Podľa jedného z našich zdrojov je odpoveď v zásade jednoduchá. Lengvarského vraj na stoličke drží dohoda Eduarda Hegera s Richardom Sulíkom, ktorej súčasťou je aj Lengvarského pozícia. Jednoducho povedané, SaS sa zaviazala, že ak Lengvarský zostane na svojom mieste, ona bude mať ambivalentnú pozíciu vo vzťahu k bývalej koalícii. A ako sa zdá, Lengvarský je ochotný opakovane túto dohodu testovať a využívať ju najviac, ako sa dá.

Aj preto je možné, že na Slovensku bude čoskoro možné stretnúť v pôrodnici ženu, ktorá sa bude vydávať za muža, alebo v ženských sprchách muža, ktorý sa bude vydávať za ženu. A takáto radikálna zmena môže prejsť počas vlády, ktorá nemá dôveru a je len poverená výkonom svojich funkcií, pričom ministra, ktorý zmenu presadil, najviac kritizuje predseda strany, za ktorú minister sedí vo vláde.