Minister, ktorý má v rukách, či bude fungovať nadávka mafia aj o štyri roky

ROZHOVORY ZKH Matej Šutaj Eštok. Foto: Profimedia.sk/Rozhovory ZKH

Kto je nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a aké má predpoklady viesť vnútropoliticky najdôležitejší rezort novej vlády. Píšu Ladislav Hollý a Jaroslav Daniška.

Je rozdiel medzi Smerom a Hlasom? A ak áno, aký? Tak nejak znie základná otázka, ktorú by mal zodpovedať nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (ročník 1987).

V niečom sa zdá, že rozdiel vidieť: Zatiaľ čo Smer posiela do vlády Roberta Kaliňáka, Hlas vyšetrovaného Petra Žigu nie, aj keď je členom predsedníctva a vo voľbách získal mandát poslanca. Na kandidátke bol na 11. mieste, keďže ho dvaja prekrúžkovali, skončil ako 13. zvolený poslanec (necelých 5 700 krúžkov). Otázkou je, či to znamená, že sa zmenil Hlas alebo Žiga – a či jeho biznis záujmy nebude zastupovať vo vláde niekto iný. To ukáže už blízka budúcnosť.

So Šutajom Eštokom je to inak.

Ponesie priamu zodpovednosť za vnútropoliticky najdôležitejší rezort. Vojna policajtov viedla k tomu, že sa Hlas pridal k Smeru (už pred voľbami) a pôsobenie Šutaja Eštoka ukáže, či Hlas obstojí v tom, čo Peter Pellegrini pre Štandard nazval pokušením revanšu. Pellegrini si myslí, že k nemu nesmie dôjsť, preto by ľudia, ako Kaliňák či Gašpar, a vôbec vyšetrované či obvinené osoby nemali mať dosah na bezpečnostné orgány štátu.

To je však iba polovica odpovede.

Druhou, ešte náročnejšou je, ako sa Šutajovi Eštokovi podarí reorganizácia policajného zboru, ako vyvodia zodpovednosť voči tým, ktorí rozohrali miestami pochybnú hru so svedectvami kajúcnikov a obviňovali aj tam, kde chýbali relevantné dôkazy. To nie je debata o štyroch desiatkach právoplatne odsúdených, aj keď niektoré rozsudky ešte môže obnoviť európsky súd, ale skôr o tom, ako pristupovať k ľuďom, ako je kajúcnik Makó, a aké miesto nájsť takzvaným vyšetrovateľom čurillovcom, aby skončila vojna policajtov.

To bude nepomerne ťažšie zadanie ako hocičo iné vrátane otázky špeciálnej prokuratúry. Tu totiž stačí zmeniť jednoduchý zákon, kde sa zmení pole pôsobnosti Lipšicovho úradu a špeciálni prokurátori, ktorých nasadenie a spôsoby vyvolávali pochybnosti, budú riešiť iné prípady. Väčším problémom bude, kto ich nahradí a či túto úlohu generálny prokurátor Žilinka zvládne. Lebo aj tu platí, že ľahšie sa kritizujú prešľapy, ako nesie zodpovednosť za funkciu.

Vráťme sa však k pravdepodobnému novému a veľmi mladému ministrovi vnútra.

Niečo o očakávaniach nám môže napovedať, keď sa pozrieme na jeho minulosť.

Kampaň Šutaja Eštoka

Eštok patrí dlhodobo medzi najbližších spolupracovníkov Petra Pellegriniho. V roku 2016, keď sa Pellegrini stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu, Šutaj Eštok sa stal generálnym tajomníkom služobného úradu. Dva roky na to, keď Pellegrini vymenil na poste premiéra Roberta Fica, zobral si na Úrad vlády aj Šutaja Eštoka ako vedúceho úradu. V roku 2020 Šutaj Eštok prvýkrát kandidoval do parlamentu za stranu Smer a to dokonca z desiateho miesta na kandidátke, avšak získal len niečo viac ako 5 000 preferenčných hlasov. V júni roku 2020 nasledoval Pellegriniho do jeho novovznikajúcej strany Hlas, kde doteraz pôsobí ako generálny manažér.

Hovorí sa, že Pellegrini mu ponúkal miesto číslo dva na kandidátke, Eštok (ako ho skrátene volajú politici) to však odmietol a chcel, aby bol až za podpredsedami strany. Dobre to ale vypovedá o tom, že jeho pozícia v strane je silnejšia ako pozícia podpredsedov. Hoci ho Denisa Saková v počte krúžkov výrazne predbehla, kandidátom na najdôležitejšie ministerstvo v rukách Hlasu je Šutaj Eštok.

Politicky je na opačnej strane ako Pellegriniho chránenci Drucker či Dolinková, tých to ťahá k liberálom. Eštok, naopak, hovorí o progresívcoch ako extrémistoch a za prirodzeného partnera dlhodobo považuje Smer.

V tohtoročných voľbách bol v kandidátke Hlasu na šiestom mieste, ale v kampani vystupoval energicky a plnil vyššiu rolu – práve kvôli hrane, ktorú držal voči PS. Tento mladý Michalovčan vyzýval, nech voľby nerozhodne bratislavská kaviareň, na svojej facebookovej stránke zverejnil sedemdielnu sériu krátkych videí s názvom Prečo nevoliť Progresívne Slovensko, ktoré – ako sme už uviedli – označil za extrémistickú stranu.

Celkom zaujímavé je, čo mu na progresívnych liberáloch, z ktorých niektorí tiež patrili do prostredia SDĽ a cez rôzne dotácie aj Smeru (Štefunko u Kažimíra) alebo pôsobili v jeho okolí (Šimečka u Zalu), prekáža.

Prvé dve časti venuje obvineniu bývalých predsedov progresívcov s obohacovaním sa na úkor štátu. O Michalovi Trubanovi hovorí, že štát obral o 700-tisíc eur a Štefunko mal zarobiť milióny na predražených štátnych zákazkách. Do tretice si zobral ako tému bývalého policajného riaditeľa – a politicky svojho rivala – Jaroslava Spišiaka, o ktorom tvrdil, že navrhuje ako riešenie problémov úplné zlegalizovanie všetkých drog, čo by malo poškodiť dílerov drog. Spišiak, ktorý si kedysi vypracoval povesť tvrdého muža, urobil na začiatku kariéry v PS chybu, ktorú mu Eštok spočítal. Napokon, uvedomil si to aj sám Spišiak a o drogách už radšej nehovoril.

Eštokova séria ďalej prechádza bežnou kritikou progresívcov, kritizuje ich za nerozumné zavádzanie zelených technológií, snahu o pretláčanie výučby o niekoľkých desiatkach pohlaví do škôl a podobne. Tvrdil aj to, že chceli zobrať peniaze dôchodcom a dať ich bratislavským manažérom. (Čo by úplne neplatilo, keďže od podivnej kritiky, že máme vysoké dôchodky je ešte kus k ich zníženiu, ale progresívci si túto facku vypýtali sami.) Program progresívcov mal byť podľa Eštoka snahou Michala Šimečku pretlačiť systém bruselskej kaviarne na Slovensku.

A to celkom sedí. Eštokov dôraz sa napokon stal aj dôrazom Hlasu a to všetko viedlo k vzniku situácie po voľbách.

Teraz však Eštok nebude mať za úlohu strážiť progresívcov a ich spojencov v Hlase, ale Roberta Fica a ľudí, ktorí sú vyšetrovaní a spojení s politikou. Vrátane Petra Žigu.

Aký bude minister vnútra?

V prostredí rodiacej sa vlády panuje predstava, že pripravený by na to byť mal.

Začne zrejme s migráciou, už preto, že je to akútny problém a že sú to pre budúceho ministra čisté politické body. Bývalí ministri Ódor-Šimko-Mikulec, ale aj policajný prezident Hamran, predviedli v tejto téme veľkú blamáž. Slovensko čelí tlaku Nemecka a okolitých štátov, nervozita je vysoká. Budúci minister vnútra má prvú tému na stole.

V kampani o tom sám hovoril. Počet nelegálnych migrantov, ktorí prekračovali slovenské hranice, kulminoval s príchodom volebného dňa. Po zavedení kontrol na hranici volal Šutaj Eštok necelé dva týždne pred voľbami. Na svojom blogovom portáli označil výhru progresívcov ako istotu narastania problému nelegálnej migrácie. Aj Nemecko a Poľsko napäto čaká na nového ministra vnútra, keďže slovenská situácia s migrantmi im začína robiť problémy.  

Na spoluprácu a kompetentný prístup však potrebuje nového policajného prezidenta. Kto ním bude, to bude prvá vážna ukážka Eštokovej kompetentnosti a pripravenosti. Uvidíme, či vie robiť personálnu politiku. Za nového prezidenta polície bude niesť priamu zodpovednosť, jeho chyby pôjdu aj na účet ministra. A časté personálne zmeny by Eštoka oslabili.

Šutaj Eštok sa v kampani vyjadroval aj k témam personalistiky v ozbrojených zložkách. Koncom augusta komentoval, že strana Hlas má záujem o personálne aj systémové zmeny v SIS, NAKA aj špeciálnej prokuratúre. Takisto reagoval na otázku redaktorky, že „hamranovcov by vyhodil hneď“. Dúfa, že tých asi dvadsať hamranovcov, „ktorí mali pobalené krabice u pána Šimka, že ich majú pobalené stále“. Do zoznamu pridáva aj čurillovcov a lipšicovcov.

Lenže kto by ich mal nahradiť? Pred voľbami menoval ako odborníčku bývalú rektorku Akadémie Policajného zboru Luciu Kurilovskú, známu z incidentu postrelenia študentky. Tá však rozhodne nemá autoritu v polícii, ak to povieme obrazne, jej hlas nebude počuť ani na konci kancelárie. Eštok bude musieť ukázať viac.

Ak ale provokuje Hamranových kolegov, aby ich odišlo viac, sám si tým sťažuje situáciu. Čím viac miest bude treba naraz obsadiť, tým ťažšie to bude mať.

Dá sa predpokladať, že nový minister si bude lepšie rozumieť s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, o ktorom sa v júli vyjadril ako o garantovi spravodlivosti na Slovensku. Stranu mu podržal aj vtedy, keď sa vyjadril, že prezidentka Zuzana Čaputová žiadala od Maroša Žilinku nahliadanie do živého spisu, za čo z postu ministra vnútra odišiel Ivan Šimko z vlády, ktorá bola ňou zostavená. V polovici septembra sa snažil získať hlasy voličov, keď polemizoval, či akcia Vírus nie je ovplyvňovanie volieb.

To všetko je však iný letopočet, voľby a zostavenie vlády pustia časomieru od nuly. A Eštok, ktorý kritizoval viaceré zlyhania bývalej vlády a jej nominantov, ako aj anarchiu v prostredí vyšetrovateľov, bude musieť ukázať, ako si prácu polície predstavuje sám.

Ak dobre sledoval dianie v bezpečnostnej oblasti, tak tuší, že najhoršie problémy, ktoré ho čakajú, prináša vládnutie samotné. Na tie sa nedá dopredu pripraviť, ale práve ich riešenie rozhodne o tom, či bude jeho fotografia na stene v budove ministerstva na Pribinovej ulici patriť k tým dôležitejším, alebo nie.

To najdôležitejšie sa ale netýka jeho osoby, ale štátu.

Vláda Roberta Fica nepadla po vražde Jána Kuciaka len tak. Smer síce nemá s vraždou novinára a jeho snúbenice nič spoločné, táto skratka je politická, ale Kuciakove články po jeho smrti ukázali obrovskú mieru zlyhaní politikov a nominantov Smeru.

Návrat do týchto pomerov by bol pre krajinu viac ako škodlivý. A práve tomu by mal nový minister vnútra stáť v ceste. A to je mimoriadne ťažká úloha pre skúseného politika, nieto pre nového ministra, ktorý má 36 rokov.


Ďalšie články