S touto myšlienkou prišiel americký think tank Cato Institute vo svojej nedávnej práci Oslobodenie amerických rodín. Ich detailné závery sú písané pre špecifiká americkej spoločnosti, no ich základné myšlienky sú univerzálne.
Hlavnou tézou je identifikácia a eliminácia tých regulácií, ktoré nadproporčne zasahujú rodiny s deťmi. Ak je reguláciami obmedzená ponuka kľúčových produktov a služieb pre rodiny, zvyšovanie príjmu rodín (napríklad dávkami) vedie len k zvyšovaniu cien týchto statkov.
Napríklad ponuka bývania. Cato identifikuje najmä zonačné pravidlá ako hlavnú prekážku k dostupnejšiemu bývaniu, ale aj clá na dovoz stavebných materiálov. Ďalším významným okruhom je vzdelanie. V USA je pomerne limitovaná možnosť výberu verejných škôl (veľká časť detí je nútená chodiť do svojej spádovej školy). Na Slovensku je síce výber škôl väčší, no drvivá väčšina výberu je len v podobe štátnych škôl a rodičia túžiaci po alternatívnej forme vzdelania svojich prípadných potomkov majú veľmi limitované možnosti.
Kandidátom na dereguláciu je aj profesionálna starostlivosť o deti. Prísne regulácie na zakladanie rôznych predškolských a mimoškolských zariadení silne obmedzujú ich ponuku nielen v USA, ale aj u nás. Špecifikom USA sú formalizované a tvrdé podmienky dohľadu nad deťmi. Napríklad v Illinois nemôžu rodičia nechať dieťa doma bez dozoru až do veku 14 rokov, vo viacerých ďalších je hranica 12 rokov. To značne zaťažuje voľný čas rodičov. Našťastie, na Slovensku panuje ešte stále pomerne benevolentný a neformálny prístup k samostatnosti dieťaťa.
Mnoho regulácii ovplyvňuje aj pracovný trh a možnosť získať kratší úväzok či nepravidelný zárobok pre niektorého z rodičov. V celej EÚ sme svedkami snahy zdaniť akúkoľvek „vedľajšiu“ činnosť (napríklad povinné hlásenie predávajúcich na portáloch ako Sashe), po druhé snahou natlačiť zdieľanú ekonomiku pod hlavičku závislej práce.
Zásadnou výhodou deregulácie je, že je lacná. Určite je aj na Slovensku priestor skúsiť budovať rodinnú politiku týmto smerom.
