Západné sankcie pomáhajú Číne. Lacnejšiu ropu má nielen z Ruska

Snaha Západu ekonomicky trestať nepriateľov má zjavne nezamýšľané dôsledky. Zatiaľ čo sa západné štáty snažia poškodiť ekonomiky nepriateľských štátov, Čína na tejto politike zarába. Uvalené sankcie sa pritom míňajú účinkom.

Dôležitou súčasťou takzvaných sankčných balíčkov, ktoré Západ prijal po napadnutí Ukrajiny, boli opatrenia týkajúce sa ruskej ropy. Okrem zákazu dovozu tejto komodity do Európy, s určitými výnimkami, bol hlavným opatrením cenový strop. Ten však úplne zlyhal, ako Štandard informoval tento týždeň.

Čína jednostranné sankcie často kritizuje. To jej však nebráni, aby ich využívala vo svoj prospech. Ropu dováža nielen z Ruska, ale aj z Iránu či Venezuely, ktoré tiež čelia sankciám. Táto politika je totiž ekonomicky výhodná.

Podľa výpočtov agentúry Reuters ušetrila Čína v tomto roku už takmer 10 miliárd dolárov nákupom ropy z Ruska, Iránu a Venezuely. Tohoročný dovoz zo sankcionovaných štátov sa dostal na rekordnú úroveň 2,765 milióna barelov ropy denne.

Čierne zlato dovezené z trojice štátov čeliacich západnému embargu tvorí asi štvrtinu čínskeho dovozu ropy. To je mierny nárast oproti minuloročnému podielu 21 percent a viac než dvojnásobok oproti roku 2020, keď Čína z uvedených štátov dovážala 12 percent importovanej ropy.

Podľa údajov Reuters sa väčšina ropy dostáva z Ruska do Číny po mori. Ide o 1,3 milióna barelov denne, zatiaľ čo potrubiami sa do Číny prepraví 800-tisíc barelov denne. Zľava z ceny ruskej ropy bola začiatkom roka pomerne výrazná, postupne sa však znížila pod 20 dolárov za barel. Celkovo Čína ušetrila dovozom lacnejšej ruskej ropy 4,34 miliardy dolárov.

Podobné úspory – 4,2 miliardy dolárov – dosiahla ázijská veľmoc aj vďaka iránskej rope. Tú Čína nakupovala s priemernou zľavou 17 dolárov oproti referenčnej severomorskej rope Brent. Na porovnanie, podobná ropa z Ománu je o 15 dolárov drahšia než iránska. Dovozy z Venezuely ušetrili Číne 1,17 miliardy dolárov. Tamojšia ropa bola v priemere o 10 dolárov lacnejšia než porovnateľná ropa z Kolumbie.

Štátne ropné giganty Sinopec a PetroChina pritom iránsku a venezuelskú ropu vôbec nenakupujú. Čínske úspory tak idú na konto malých rafinérií prezývaných čajové kanvičky [angl. teapot, pozn. red.]. Ich marže sa oproti minulému roku viac než zdesaťnásobili.

Správy o čínskych úsporách pri nákupe ropy len dopĺňajú celkový príbeh o tom, ako západné sankcie pomáhajú Číne. A nezamýšľané dôsledky sankčnej politiky môžu v potenciálnom budúcom konflikte s čínskym drakom predstavovať pre západné štáty veľký problém.