Vojna v Izraeli nahráva Rusku. No môže sa črtať aj malé víťazstvo pre Ukrajinu

Už takmer týždeň prebieha na Blízkom východe vojna medzi Izraelom a Hamasom. Za nitky v konflikte pravdepodobne ťahali aj ďalšie regionálne mocnosti. Najväčšia pozornosť sa upiera na Irán, ktorý podozrievajú z toho, že sobotnú akciu Hamasu plánoval a militantom v pásme Gazy potajomky pašoval aj zbrane a technológie. Navyše je na spadnutie aj otvorená vojna s libanonským Hizballáhom na severných hraniciach Izraela. Nedá sa vylúčiť, že by sa mohol krátkodobý vojenský konflikt rozvinúť aj do dlhšej vojny na viacerých frontoch.

V súvislosti s touto hrozbou sa spomína aj vojna na Ukrajine i to, ako konflikt v Izraeli ovplyvní oboch jej aktérov. Tel Aviv je totiž blízkym spojencom Washingtonu, a rovnako mu je naklonené Spojené kráľovstvo a štáty EÚ. Teda hlavní podporovatelia Kyjeva v jeho obrannej vojne proti Rusku. Objektívne však treba povedať, že aj Rusko má s Izraelom korektné vzťahy.

Vojna v Izraeli vyhovuje Kremľu

Už z prvých vyhlásení západných lídrov bolo jasné, že v prípade potreby sa Izraelu dostane finančná aj vojenská pomoc.

„Môj tím bol od okamihu, keď sa táto kríza začala, v takmer nepretržitej komunikácii s našimi izraelskými partnermi a partnermi v celom regióne a vo svete,“ cituje web amerického rezortu obrany slová prezidenta Joea Bidena adresované izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

„Prudko zvyšujeme vojenskú pomoc vrátane munície,“ dodal Biden s tým, že USA sa uistia, aby Izraelu nedošli „kritické prostriedky na obranu jeho miest a občanov“.

Popritom sa však vedie debata, ako to ovplyvní možnosti spojencov podporovať Ukrajinu.

„Chcem byť k vám úprimný, samozrejme, že pre ľudí na Ukrajine je to nebezpečná situácia,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojej nečakanej návštevy v sídle NATO v Bruseli, kde osobne požiadal o pokračovanie pomoci v čase, keď turbulencie v americkom Kongrese ohrozujú pomoc pre Kyjev a pozornosť sveta sa upriamuje na Izrael.

„Ak dôjde k ďalším tragédiám vo svete, existuje len určité množstvo vojenskej podpory, o ktorú sa možno podeliť, a Rusko dúfa, že táto podpora bude rozdelená,“ doplnil ukrajinský prezident.

Situáciu si uvedomuje aj druhá strana. Podľa vyjadrení šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova sa Putinove ciele „dosiahnu rýchlejšie“, ak sústredenie USA na konflikt v Izraeli povedie k spomaleniu dodávok zbraní do Kyjeva.

Pomoc pre Ukrajinu zo strany USA nebude nekonečná

Obavy Zelenského sú opodstatnené. A nevychádzajú len z víkendového nešťastia, ale aj z pomalého schvaľovania ďalšieho balíka finančnej a vojenskej pomoci zo strany Washingtonu. Americký minister obrany Lloyd Austin síce v stredu (11. októbra) ohlásil novú vojenskú pomoc USA pre Ukrajinu v hodnote 200 miliónov dolárov, no vyjadrenia jeho kolegu, hovorcu Rady pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho, neboli až také optimistické.

„Pomoc budeme poskytovať tak dlho, ako to bude možné, ale nebude to donekonečna,“ uviedol Kirby. „V najbližšom období máme rozpočtové prostriedky a právomoci pre Ukrajinu aj pre Izrael. Ale nechcete sa pokúšať o dlhodobú podporu, keď ste na konci síl. A pokiaľ ide o financovanie Ukrajiny, blížime sa ku koncu lana,“ dodal.

Všetka budúca pomoc totiž stojí a padá na Kongrese, kde zákonodarcovia odmietajú schváliť ďalšie miliardy pre Ukrajinu. Aj zbrane, zásoby a muníciu za dvesto miliónov eur mohla Bidenova administratíva poslať Kyjevu len na základe krízového oprávnenia Presidential Drawdown Authority (PDA) a vďaka účtovnej chybe, ktorou Američania nadhodnotili hodnotu zbraní dodaných na Ukrajinu.

Kirby však už pred týždňom varoval, že zdroje na americkú vojenskú pomoc pre Ukrajinu sa minú v priebehu „niekoľkých mesiacov“, ak republikáni v Kongrese neschvália nové finančné prostriedky.

„Čas nie je náš priateľ. Máme dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme ešte nachvíľu zabezpečili potreby Ukrajiny na bojisku, ale potrebujeme, aby Kongres konal,“ dodal americký predstaviteľ.

Aj vývoj na trhu s ropou hrá v prospech Ruska

Okrem odklonenia pozornosti Západu od bezvýhradnej pomoci Ukrajine však Moskve nahráva aj ďalší faktor. Tým je zdražovanie ropy, ktorá je hlavným zdrojom ruských rozpočtových príjmov. Ceny tejto komodity po víkendových správach poskočili tento týždeň o niekoľko percent, aby neskôr korigovali smerom nadol. Vysvetľuje sa to hlavne tým, že súčasný rozmer konfliktu nepovažujú trhy za veľké nebezpečenstvo. No riziko, že sa to zmení, je veľké.

Globálna investičná výskumná spoločnosť Alpine Macro uviedla, že hoci je priebeh konfliktu neistý, „veľmi pravdepodobne sa bude stupňovať“. V správe, na ktorú sa odvoláva americký spravodajca CNBC skonštatovala, že hlavným rizikom by bolo zameranie sa Izraela na iránsky jadrový program a eskalácia konfliktu na regionálnej úrovni s cieľom narušiť vývoz ropy z Perzského zálivu, a tým vtiahnuť USA do konfliktu.

„Najkrajnejší scenár zahŕňa útok Izraela na iránske jadrové zariadenia. To by mohlo zvýšiť ceny ropy výrazne nad 150 dolárov za barel,“ uviedla spoločnosť.

„Všetko sa to týka Iránu. Dočkáme sa toho, že Izrael alebo Spojené štáty verejne obvinia Irán z priamej zodpovednosti za túto situáciu? To by spôsobilo zvýšenie rizikovej prémie (a tým aj cien ropy),“ skonštatoval v podobnom duchu aj Bob McNally, prezident spoločnosti Rapidan Energy Group.

Malá výhra pre Ukrajinu?

Hoci má z krátkodobého hľadiska hlavný prospech z víkendovej operácie Hamasu Rusko, aj Ukrajine môže konflikt v Izraeli v istom ohľade pomôcť.

Štandard nedávno informoval o vznikajúcom probléme Západu so zásobovaním Ukrajiny muníciou. Podľa vysokého hodnostára NATO je vidieť na „dno sudov“. A to najmä tých s delostreleckou muníciou, ktorú môžu Spojené štáty a ich spojenci poslať na Ukrajinu. Produkcia novej je pritom žalostne pomalá v porovnaní s tým, koľko nábojov sa v prebiehajúcej zákopovej vojne na Ukrajine vypáli.

Objem produkcie sa má preto v USA v nasledujúcich dvoch rokoch prudko zvýšiť, aby vo väčšej miere pokryl požiadavky Ukrajiny. No ochota zbrojárov ani vlády nie je až taká veľká vzhľadom na to, že budovanie nových kapacít je mimoriadne nákladné a odbyt je z dlhodobého hľadiska, eufemicky povedané, neistý. Vojnový konflikt v Izraeli by však mohol ich nazeranie na budúcnosť sčasti zmeniť.

Podľa vedúceho stratéga banky BNY Mellon Boba Savagea má totiž izraelský rozpočet aj tamojšie HDP priestor na „dlhý konflikt“. Expert tiež dodal, že obe vojny, na Ukrajine aj v Izraeli, načrtávajú globálny problém, ktorý bude viesť k ďalším globálnym vojenským výdavkom.

Hneď po víkendovom otvorení akciových trhov to potvrdil aj prudký nárast hodnoty zbrojárskych firiem. Najmä tých amerických.

Akcie výrobcov zbraní, ako Northrop Gruman, L3Harris Technologies, Huntington Ingalls Industries, Lockheed Martin či General Dynamics, vzrástli v pondelok minimálne o osme percent, čo je podľa informácií agentúry Bloomberg najviac za ostatné tri roky.

„Víkendový útok Hamasu na Izrael pravdepodobne vráti pozornosť investorov k akciám v oblasti obrany,“ skonštatoval analytik investičnej spoločnosti Truist Securities Michael Ciarmoli.