Alebo sa môžeme pozrieť na problém očami Roberta Fica a potom otázka znie: Ako spravodlivo umravniť manipulujúcich vyšetrovateľov z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorí tri roky sledovali jediný cieľ – na politickú objednávku zničiť stranu Smer?

Nuž, v hypotetických otázkach oboch politikov je veľa falošných tónov. A nielen v nich. Veľa pokrivení bolo aj v aktivistických liberálnych médiách, ktoré v konečnom dôsledku verejnosť miatli, lebo odborný trestnoprávny problém taktiež spolitizovali. Rovnako ako politici. Politici a médiá sa postarali o kakofóniu zvukov, kde si zapamätáme len výkriky typu „mafia“, „zlodeji“, „manipulácia“, „politizácia“. V tom sa verejnosť už len ťažko vyzná.

Položme si najprv desať otázok o práci OČTK v posledných rokoch. 

Mali NAKA a ÚŠP úspechy v boji proti korupcii? Áno, mali

Zaznamenali ÚŠP a NAKA nejaké úspechy v boji proti korupcii počas volebného obdobia 2020-2023? Áno, zaznamenali. A niektoré sú pozoruhodné. Denník N uverejnil informačný článok s názvom Odsúdili už vyše 40 zločincov z éry Smeru. Ide o 42 už právoplatne odsúdených policajtov, prokurátorov, príslušníkov SIS, politikov, podnikateľov, pracovníkov Finančnej správy, a tak ďalej. A ďalší trestne stíhaní sú na ceste.

Právoplatne odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik určite nie je malá ryba a dá sa to povedať i o ďalších.

Bola korupcia za vlády Smeru veľký problém? Áno, samozrejme

Mnohé mená zo zoznamu denníka N sú dôkazom, že korupcia bola za vlády Smeru veľkým problémom. Bol ňou infikovaný napríklad Policajný zbor. A to veľmi. Spomeňme trebárs už odsúdeného Bernarda Slobodníka, ktorý bol za Ficovej vlády riaditeľom finančnej polície v NAKA. To isté platí o Finančnej správe, ktorej bývalý riaditeľ František Imrecze, menovaný do funkcie za vlády Smeru, je právoplatne odsúdený.

Zatiaľ ešte nebol odsúdený zrejme najväčší korupčník Ľudovít Makó, ktorý bol za Ficovej vlády menovaný za riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS). Zrejme sa čaká na sumarizáciu jeho zásluh, keďže je kajúcnikom, svedčiacim proti iným páchateľom.

Samozrejme z toho vyplýva, že politickú zodpovednosť za tú korupciu nesie strana Smer a jej predseda Fico. Veď kto iný? Preto mal byť za to aj potrestaný. Hovorím o politickom treste, nie o trestnoprávnej zodpovednosti. Lenže o politickom treste rozhodujú voliči vo voľbách a tí sa rozhodli Fica nepotrestať. Zrejme o tom rozhodol iný Ficov postoj k vojne na Ukrajine, a voliči tiež zrejme odmietli chaos Matovičovej a Hegerovej vlády. A to aj chaos v práci OČTK, ktorý vyústil do vojny policajtov.

Bol boj proti korupcii za doterajšej vlády tým, čo sa sľubovalo? Nie celkom

Bol boj proti korupcii za Matovičovej a Hegerovej vlády tým, čo  Matovič sľuboval pred voľbami v roku 2020? Nuž, nie celkom.

Treba pripomenúť, že Matovičova rétorika bola priamočiara. Korupcia znamená smerácka korupcia. Mafia, to je Smer. A Smer, to je Fico.

Stala sa však zaujímavá vec, ktorú si zaneprázdnená verejnosť ani nevšimla. Najväčšiu mediálnu pozornosť si totiž vyslúžili trestné stíhania, ktoré až tak so Smerom a osobou Fica nesúviseli.

Zoznam zo spomínaného článku Denníka N hovorí, že ide o zločincov z éry Smeru. Z éry Smeru. To je dosť nepresné a dalo by sa použiť aj drsnejšie adjektívum. Najvýznamnejšie meno je Dušan Kováčik, bývalý špeciálny prokurátor. Je však Kováčik špecificky spojený s érou Smeru? Nie, veď za špeciálneho prokurátora bol zvolený za vládnutia pravice v roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády a bol ním aj za Radičovej vlády.

Mediálne najsledovanejšou kauzou bolo väzobné stíhanie riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý s érou Smeru nemal nič spoločné. Stíhanie Pčolinského trvá už tri roky a stále je na stránkach médií. V dvoch kauzách bol obvinený a väzobne stíhaný na jar 2021 a najnovšie bol obvinený v lete tohto roku v akcii Rozuzlenie.

Takisto sú v zozname odsúdených z Denníka N mená, ktoré tiež s Ficom nijako špecificky nesúvisia.  Napríklad traja odsúdení sudcovia – Repáková, Polka a Urbanová. Ich korupcia bola spojená s vykonávaním funkcie sudcu, nie s nejakými politickými prepojeniami. Nehovoriac o tom, že Repáková bola obvinená v marci 2020 v akcii Búrka ešte za vlády Smeru. Odsúdený námestník riaditeľa SIS Boris Beňa tiež nie je spojený špecificky so Smerom, veď námestníkom sa stal až za Matovičovej vlády.

To isté sa dá povedať o ďalších troch dôležitých odsúdených zo zoznamu. O Kočnerovi, Ághovi a Pavlovi Ruskovi. Tiež nie smeráci, naopak, trestne stíhaní už za vlády Smeru. 

Úspechy OČTK sa teda týkali tak potierania „smeráckej“ korupcie, ako aj „nesmeráckej“. A veď tak to má byť. Matovič a médiá však vytvárali dojem, že to všetko sa dá pribaliť do batoha Ficovi.

Nehovoríme to preto, aby sme nejako znižovali Ficovu zodpovednosť za „jeho“ časť korupcie, bolo toho dosť. Spomíname to kvôli jednej skutočnosti. Podsúvanie, že všetky úspechy OČTK v posledných rokoch sú úspechmi potierania špecificky ficovskej, „smeráckej“ korupcie, a že teda Fico je kráľom celej mafie, viedli logicky k finále, keď médiá nastoľovali otázku, kedy si teda už NAKA príde po toho kráľa. Alebo aspoň po nejakého iného politika Smeru. A istý čas vytvárali atmosféru, že to už-už bude. 

Vytváranie tohto očakávania však bolo pre seriózne vyšetrovanie škodlivé a bolo to zavádzaním verejnosti.  

Dopustili sa OČTK aj prešľapov? To teda áno

Popri úspechoch teraz treba spomenúť aj prípady, kedy OČTK stúpili poriadne vedľa. Bolo to práve vtedy, keď sa pokúsili stíhať priamo politikov Smeru. NAKA obvinila na jar 2021 Roberta Fica a Roberta Kaliňáka zo založenia organizovanej zločineckej skupiny, čoho sa údajne dopustili tým, že na nejakej porade skúmali, aké sú možnosti stíhania Andreja Kisku a Igora Matoviča za daňové úniky. Obvinenie považujem za prejav vyšetrovateľského radikalizmu. Našťastie, generálna prokuratúra obvinenie zrušila.

A čo si máme myslieť o stíhaní Vladimíra Pčolinského v kauze úplatku, ktorý vraj ponúkol policajtovi Kučerkovi? Jediným dôkazom proti Pčolinskému bolo svedectvo Kučerku, o ktorom Kučerka po čase povedal, že bolo vynútené pod nátlakom a všetko odvolal. Obvinenie riaditeľa tajnej služby by malo stáť na serióznejšom základe.

Obávam sa však, že možno najväčším šliapnutím vedľa bude kauza Rozuzlenie, o ktorej v lete informoval policajný prezident Hamran a v ktorej sú obvinení obaja nedávni riaditelia tajnej služby Pčolinský a Aláč. Možno povedať, že prípad je pokusom NAKA a ÚŠP definitívne zvíťaziť vo vojne policajtov.

Korene vojny spočívajú v správe SIS, ktorá bola zaslaná ústavným činiteľom začiatkom roku 2021, a ktorá hovorila o podozreniach z manipulácie vyšetrovania, ktorého sa údajne dopúšťali vyšetrovatelia NAKA. Informácie boli získané z rozpracovania istej osoby z podsvetia.

NAKA obviňuje exriaditeľov SIS a ďalšie osoby z toho, že tieto informácie boli získavané a skresľované s úmyslom ublížiť povesti príslušníkov NAKA a že motívom obvinených mala byť ich snaha zabrániť vyšetrovaniu trestnej činnosti špičiek SIS.

Neviem si predstaviť dôkazy, na základe ktorých súd prijme túto konštrukciu a niekoho odsúdi.

Aktivistické médiá o týchto prešľapoch nechcú počuť, lebo sú to prešľapy tých „dobrých“ OČTK, „ich“ OČTK, teda NAKA a ÚŠP. Radi však píšu o prešľapoch tých OČTK, ktoré trestne stíhajú skupinu „čurillovcov“ v NAKA. 

Dlhodobo hovorím, že prejavy radikalizmu sú na oboch stranách vojny policajtov. A mojím osobným názorom je, že neodôvodnené sú tak akcia Rozuzlenie, ako i stíhania čurillovcov alebo bývalého policajného prezidenta Kovaříka.

Je to vojna medzi dobrými policajtmi a temnými silami? Dôkazy nemáme

Policajný prezident Hamran tvrdil, že za stíhaním čurillovcov sú temné sily a že v polícii prebieha boj o charakter štátu. Majú byť tie temné sily spojené so Smerom? Hamran dôkazy nepredložil. Jediné, čo vieme, že tak do médií, ako aj k Ficovi prúdili informácie z polície. To je však na teóriu o boji medzi „demokratickými“ a „temnými“ policajtmi málo. Vojna policajtov so smeráckou korupciou nesúvisí.

Pracovali OČTK proti Smeru na politickú objednávku vlády? Nie

Treba zodpovedať i otázku, či Fico hovoril pravdu, keď tvrdil, že ÚŠP a NAKA pracujú proti strane Smer na politickú objednávku Matovičovej či Hegerovej vlády.

Určite to nebolo tak, že by ten alebo onen premiér, alebo minister vnútra kládol na srdce policajtom, že sa majú zamerať na tú či onú kauzu Smeru. Nie sú na to dôkazy.

Skôr platí opak, najmä v súvislosti s vojnou policajtov, že v OČTK prebiehali veci samospádom bez toho, aby si vláda uvedomovala, že sa rozbehol konflikt medzi bezpečnostnými zložkami.

Iná vec je, že OČTK mohli pracovať pod vplyvom rétoriky matovičovského typu v médiách.

Prešľapy, o ktorých som hovoril, vrátane vojny policajtov, teda idú skôr na vrub nedostatku pokory a kompetentnosti. A prebytku rivality, premotivovanosti, ctižiadosti a „testosterónu“.

Kryla generálna prokuratúra mafiu paragrafom 363? Nie

Už dva roky nás zamestnáva kampaň médií hlavného prúdu i liberálnych politikov proti paragrafu 363 trestného poriadku. Jeho opakované použitie generálnou prokuratúrou, ktorá rušila niektoré trestné stíhania, bolo vyhlasované za krytie mafie. Domnievam sa, že to tak vo všeobecnosti nie je. Kritika voči generálnej prokuratúre je výslovne politická a kritikov jej argumentácia nezaujímala.

Manipulovali vyšetrovatelia svedkov, ako tvrdí Fico? Jasných dôkazov niet

Robert Fico tvrdieval, že v kauzách proti Smeru vyšetrovatelia manipulovali so svedkami, aby títo nevypovedal podľa pravdy, ale podľa želania vyšetrovateľov.

Správu SIS zo začiatku roku 2021 sme nečítali. Dôkazy sa na tlačovkách snažil predložiť Robert Fico, ale boli to nanajvýš indície, nie jasné dôkazy. Ficove tvrdenia možno považovať za prehnané.  

Spolitizovali doterajšie vlády políciu? Nie, spolitizoval ju policajný prezident

Na otázku, či doterajšie vlády od roku 2020 spolitizovali políciu, sme už čiastočne odpovedali. Matovičova a Hegerova vláda to neurobila, prinajmenšom nie priamo, i keď nesú zodpovednosť za to, ako si ambiciózni jednotlivci v polícii mohli vysvetliť vládnu mediálnu rétoriku.

Políciu však spolitizoval policajný prezident Hamran, ktorý v úlohe politika, pre policajta nepatričnej, suploval málo viditeľného ministra Mikulca. Hamran to robil jednak vyjadreniami o temných silách, potom tolerovaním škandálne politickej stránky polície na sociálnej sieti, najmä však manipuláciou, ktorou odstránil ministra vnútra Šimka. Keď sledujeme súčasné Hamranove vyjadrenia, je to čistá politika. Hamranovo počínanie by sa dalo označiť za politizáciu polície zvnútra.

Úradujúci premiér Ódor a prezidentka Čaputová, keď sadli Hamranovi na lep, potom odvolaním Šimka už len pokračovali v politizácii polície zvonka.

Bolo nadmerné využívanie kajúcnikov úspešné? Ešte len uvidíme

Prácu OČTK za posledné roky nemožno vyhodnotiť bez spomenutia nezvyčajne intenzívneho využitia inštitútu kajúcnikov. Bolo to úspešné? Na definitívne vyhodnotenie si treba počkať. Jednak sme videli, že občas dochádza k tomu, že jediným dôkazom je svedectvo kajúcnika, ktorý neskôr svedectvo odvolá. A jednak už vidíme, napríklad na zozname Denníka N, že niektorí kajúcnici len zužitkujú svoje kajúcnictvo v podobe symbolického trestu za svoje trestné činy. Pritom ich svedectvá nevedú k odsúdeniu väčšieho kriminálnika, čo by malo byť zmyslom kajúcnictva.

Vyhodnotíme to o dva, tri roky.

Nová vláda by sa nemala mstiť

Zhrňme to. OČTK (NAKA a ÚŠP) dosahovali v boji proti korupcii nemálo dôležitých úspechov. Úspechy sa v značnej miere týkali aj korupcie, za ktorú nesie politickú zodpovednosť strana Smer. Zdôraznime ešte raz, že ide o zodpovednosť politickú, nie nevyhnutne trestnoprávnu. A to isté sa týka i strany Hlas.       

Voliči zároveň rozhodli, že práve obe tieto strany budú kostrou novej slovenskej vlády, pričom zo Smeru vzíde nový premiér Fico a z Hlasu nový minister vnútra. Toto predstavuje morálny problém pre spoločnosť.

Aby toho nebolo dosť, existuje aj problém v opačnom garde. Radikálnosť OČTK spôsobila, že trestne stíhaný bol aj Robert Fico, aj Robert Kaliňák, o ktorom sa hovorí, že by mal zasadnúť v kresle ministra obrany. Ten si odsedel niekoľko dní i vo vyšetrovacej väzbe. Dlho tvrdím a nie som sám, že toto stíhanie bolo prešľapom a prejavom radikalizmu. Vyšetrovateľského aj mediálneho.

Sme teda v dvojnásobne rozporuplnej situácii.

Apelovať na budúce vládnuce strany, aby si uvedomovali veľký podiel viny na stave spoločnosti a prejavovali trochu pokory a pokánia, asi bude tak trochu márne. Mali by však prejaviť aspoň rozvahu. 

Nádejný predseda parlamentu Peter Pellegrini v auguste v rozhovore pre Štandard povedal, že niektorí ľudia, ako napríklad Kaliňák a Gašpar môžu pociťovať túžbu po pomste. A že Hlas musí pomste zabrániť. Bolo by dobré, keby Hlas túto úlohu naozaj zohral. A primerane tomu by sa mala správať celá vláda.

Predstavitelia novej vlády neavizujú snahu o zrušenie ÚŠP. Ak by sa také zámery vyskytli, treba ich odmietnuť. 

Fico však avizoval, že odísť by mal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Nebolo by správne, ak by parlamentná väčšina Lipšica odvolala. Chápalo by sa to ako pomsta alebo ako strach z ďalšieho trestného stíhania. Ako sme čítali, práve pomsta je to, čomu sa treba vyhnúť.

Opozícia by získala agendu a obrátilo by sa to proti Ficovi. Mimochodom, v Česku Andrej Babiš vládol ako premiér, pričom bol obvinený z trestného činu. Súd ho oslobodil, až keď bol v opozícii. Bolo však nepredstaviteľné, aby ktokoľvek nejako personálnym opatrením zakročil proti tamojším OČTK.

V polícii je samozrejmé, že dôjde k odchodu policajného prezidenta Hamrana. Zrejme odíde sám, ale i keby tomu tak nebolo, akýkoľvek minister vnútra by ho musel odvolať.

Nový policajný prezident by mal niektorým policajtom položiť otázky o etickosti ich správania a to nielen správania v čase, keď ich tajne odpočúval agent inšpekcie Kaľavský, ale tak všeobecne. Likvidácia vyšetrovacích tímov by sa však určite chápala ako prejav pomsty.

Je potrebné ukončiť vojnu policajtov. Vojnu, kde jedni vyšetrovatelia vznesú obvinenie a zároveň sú za to stíhaní inými vyšetrovateľmi. Kde jedni spravodajcovia informujú o svojich poznatkoch a za to informovanie sú stíhaní. Prokurátorom sa to riešenie nedá nariadiť. Nie všetko sa však musí riešiť nariadením. Niekedy stačí, keď sa zodpovedný spätne s chladnou hlavou sebakriticky pozrie na svoje vlastné rozhodovanie.

To všetko nebude jednoduché.