Podľa Lagardovej predstavitelia banky analyzujú viaceré faktory, ktoré ovplyvnia vyhliadky ekonomík v eurozóne aj na celom svete.

„Zaznamenali sme sprísnenie finančných podmienok, aké sme ešte nevideli," povedala Lagardová a poznamenala, že agresívne sprísnenie menovej politiky centrálnej banky sa ešte naplno neprejavilo v ekonomike, keďže to vždy prichádza s časovým posunom.

„Ako som už povedala, naším cieľom, našou misiou, je vrátiť infláciu k 2 percentám v strednodobom horizonte," uviedla, Dodala, že banka sa drží tohto cieľa a je pripravená urobiť viac, ak to bude potrebné.

Tento rozhovor bol jedným z jej posledných pred začiatkom obdobia "mlčania", keď členovia banky neposkytujú žiadne vyhlásenia pred zasadnutím o úrokoch, ktoré sa najbližšie uskutoční 26. októbra.

Predstavitelia ECB nesignalizovali žiadny zámer akéhokoľvek pohybu v úrokových sadzbách po tom, čo na svojom septembrovom zasadnutí zvýšili kľúčové úroky už desiatykrát po sebe, pričom hlavná úroková sadzba dosiahla 4,50 percenta a depozitná 4 percentá.

Miera inflácie v eurozóne sa síce postupne spomaľuje (v septembri klesla na 4,3 percenta z 5,2 percenta v auguste), stále je však viac ako dvojnásobne vyššia, než je inflačný cieľ ECB na úrovni 2 percent.

Podľa niektorých analytikov ECB už pravdepodobne ukončila svoj doterajší cyklus zvyšovania úrokových sadzieb, keďže inflácia v eurozóne klesá. Lagardová a jej kolegovia však odmietli vylúčiť ďalšie zvýšenie nákladov na pôžičky, ak to bude potrebné. Kľúčové bude decembrové zasadanie, ich posledné v roku 2023, na ktorom zvážia ďalšie kroky pričom by mali mať k dispozícii nové projekcie a na ich základe si urobia podrobnejší úsudok.

(tasr)