Ako to bolo s bábätkami so sťatými hlavami v izraelskom kibuci a čo znamená hľadať pravdu

"Teroristi z Hamasu v izraelskom kibuci Kfar Aza neďaleko hraníc s Gazou zavraždili asi 40 detí a niekoľkým bábätkám odrezali hlavy." Zhruba týmito slovami možno zreprodukovať asi najstrašnejšiu správu, ktorá sa objavila v mediálnom prostredí v súvislosti s aktuálnym konfliktom, ktorý začal útokom Hamasu na Izrael.

Incident, o ktorom médiá vrátane Štandardu informovali minulý týždeň v utorok, spustil obrovskú vlnu pobúrenia naprieč celý svetom.

Keď táto správa vyšla najavo, v redakcii sme o tom začali viesť diskusiu. Nie preto, že by sme spochybnili útok Hamasu, ale preto, že táto správa sa predsa len od iných líšila. Či k tomuto incidentu došlo alebo nedošlo, nemení hrôzu všetkých ostatných útokov Hamasu. Aj keď sme robili rozhovor s izraelským veľvyslancom Eitanom Levonom, pýtali sme sa ho na to.

S odstupom niekoľkých dní možno konštatovať, že tento konkrétny rozmer udalosti stále nie je vierohodne zdokumentovaný a v súčasnosti nemožno jednoznačne povedať, či k nemu naozaj došlo alebo nie.

Jasné dôkazy stále chýbajú.

A pochybnosti, naopak, pribúdajú.

Už krátko po prvotnej medializácii izraelská armáda priznala, že nemá žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali obvinenia, že „Hamas odrezáva hlavy deťom“. Uviedol to pre tureckú spravodajskú agentúru Anadolu priamo hovorca ozbrojených síl. Štandard o tom informoval.

Hamas obvinenia týkajúce sa smrti bábätiek poprel v stredu. Vo štvrtok zas americká televízna stanica CNN napísala, že túto verziu incidentu nemôže potvrdiť ani izraelská vláda, čo bolo v rozpore s predošlými vyjadreniami izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. CNN sa v tejto veci odvoláva na zdroj z prostredia vlády.

Reportérka zmienenej americkej televízie Sara Sidnerová sa navyše následne ospravedlnila, že tvrdenia tohto druhu šírila. „Potrebujem byť pri svojich slovách opatrnejšia a ospravedlňujem sa,“ napísala na sociálnej sieti X.

Yesterday the Israeli Prime Minister's office said that it had confirmed Hamas beheaded babies & children while we were live on the air. The Israeli government now says today it CANNOT confirm babies were beheaded. I needed to be more careful with my words and I am sorry. https://t.co/Yrc68znS1S

— Sara Sidner (@sarasidnerCNN) October 12, 2023

Pochybnosti do prípadu vnáša aj ďalšia skutočnosť. Prvotným zdrojom informácie je iba reportáž izraelskej novinárky Nicole Zedekovej v televízii i24 so sídlom v Tel Avive. Žurnalistka uviedla, že jeden vojak jej povedal, že „boli svedkami... tiel detí s odrezanými hlavami“.

Prvá obeť vojny

Pri vojne v Izraeli, ako pri každej jednej vojne, preto stojí za to pripomenúť dve axiómy vojnovej žurnalistiky: 1. Vieme, že nevieme. 2. Prvá obeť vojny je pravda.

Potvrdzuje to každá vojna.

Propaganda patrí ku každej vojne. Vidíme to na Ukrajine, videli sme to v Sýrii, v Iraku, Afganistane, Líbyi... Nie je to skrátka nový jav.

Ako varovanie pripomeňme svedectvo sestričky Nairy. Šlo o 15-ročnú kuvajtskú zdravotnú sestru, ktorá v roku 1990 svedčila pred americkým kongresovým výborom o invázii Iraku do Kuvajtu. Naira, ktorá uviedla len svoje krstné meno, hovorila o tom, ako irackí vojaci vtrhli do kuvajtskej nemocnice, kde boli novorodenci v inkubátoroch. Deti z inkubátorov vraj vybrali a nechali umrieť. Celkovo malo zahynúť až 300 detí.

Neskôr sa ukázalo, že Naira je dcéra kuvajtského veľvyslanca v USA a členka kráľovskej rodiny. Naira klamala, aby presvedčila americkú verejnosť v prospech účasti vo vojne. Podarilo sa, jej tvrdenia prebrali americké mimovládky aj médiá.

Vráťme sa však do súčasnosti.

Otázky nad zabíjaním v kibuci Kfar Aza nijako neznižujú zodpovednosť Hamasu za vraždenie a únosy civilistov, ku ktorým počas prekvapivého útoku na Izrael preukázateľne dochádzalo.

Je však dôležité, aby médiá nezväčšovali mieru Palestínčanmi páchanej brutality a tým neskresľovali povahu aktérov vojny. Bojovať aj rokovať možno s nepriateľom vedieť len vtedy, ak ho budeme poznať. Aj vojna má mať pravidlá a brutalitu vojny rozpútava práve to, ak v nepriateľoch vidíme zvieratá, čo je horšie, ako vidieť v nich teroristov alebo nepriateľských vojakov.

Rola médií má byť práve v tom, aby brutalitu vojny ešte viac nerozdúchavali. Nemusí to znamenať veľa. Ale zodpovednosť to je.