Jeho „inovatívne hry a próza dávajú hlas nevysloviteľnému“. Týmito slovami odôvodnila Švédska akadémia udelenie Nobelovej ceny škandinávcovi, ktorého literárne dielo bolo preložené do viac ako 40 jazykov. Do slovenčiny ho prekladá jeho manželka Anna, ktorá pochádza z Bratislavy. Ona je tým hlavným dôvodom, prečo sa jedným z domovov svetoznámeho autora stal aj rakúsky Hainburg an der Donau. Ako sám uviedol, slovenčina je preňho tvrdým orieškom, preto sa kompromisne usadili blízko slovensko-rakúskych hraníc.
Fosseho diela sú rôznorodé. Je dramatik, autor prózy a kníh pre deti, básnik, esejista a prekladateľ. So svojimi viac ako 50 literárnymi publikáciami je považovaný za jedného z najdôležitejších hlasov súčasnej nórskej literatúry. Medzinárodnú slávu Fosse získal v deväťdesiatych rokoch prostredníctvom premiér viac ako dvadsiatich drám, ktoré boli uvádzané takmer po celom svete. Nechýbali ani problémy s alkoholom, a tak je dnes už radšej bez neho. S menom slávneho Nóra sa spájajú prívlastky ako „Nový Ibsen“ či „Beckett 21. storočia“. „Som z toho dojatý a trochu aj vystrašený. Vnímam to ako ocenenie literatúry, ktorá chce byť predovšetkým literatúrou, bez ďalších úvah,“ reagoval na Nobelovu cenu Fosse.
Písanie je načúvanie
Kľúč k hlbšiemu pochopeniu autorových diel ponúkajú udalosti z jeho života a spôsob, akým ich číta on sám. Vo viacerých rozhovoroch spomína hraničnú, ktorá ho neskôr zásadne ovplyvnila. Ako sedemročný chlapec sa pošmykol na ľade s fľašou v ruke a rozbité sklo mu prerezalo tepnu a takmer vykrvácal. „Dodnes verím, že som sa stal spisovateľom vďaka tejto nehode,“ hovorí autor a dopĺňa: „Hlavnou perspektívou mojich textov je pohľad niekoho, kto sa nachádza na hranici medzi životom a smrťou."
