Projekt Ulica pre deti zatiaľ vyznieva veľmi rozpačito. V čom je problém?

O to rozporuplnejšie sa preto javia prvé výsledky projektu, ktoré sa v posledných týždňoch objavujú v uliciach Bratislavy, a ktoré sa stali terčom kritiky nielen laickej, ale predovšetkým odbornej verejnosti. Týždne participácie, projektovania a realizácie sa pretavili do pomaľovania časti vozovky farbami a obkolesenia tejto maľby desiatkami stĺpikov. Na vozovke pribudlo pár šedých kvetináčov, pár lavičiek, ktoré, keď nie sú poškodené, tak zívajú prázdnotou. Veď prečo by aj nezívali, ktorý z rodičov by svoje dieťa posadil na lavičku umiestnenú do stredu vozovky či križovatky. Navyše, priestor nevyzerá vôbec bezpečne, skôr bizarne. Ubral z vozovky, z parkovacích kapacít a cesta detí do školy sa tým skôr skomplikovala.

Asi najrozporuplnejšie sa javí úprava verejných priestorov na Mudroňovej ulici a na križovatke Mýtna a Vazovova. Zelenobiele stĺpiky v cene niekoľko tisíc eur sa objavili aj tu. A mal tu byť dokonca umiestnený aj pingpongový stôl, ktorý však ako sa zdá, pri frekventovanej križovatke realizovaný nakoniec nebude. Celkom absurdne ale vyznieva fakt, že kým herné prvky pre deti boli namaľované na vozovke Vazovovej ulice, vozidlá zamestnancov danej školy parkujú za plotom v areáli školského dvora na ďaleko bezpečnejšom priestore.

Práve z tejto križovatky vzniklo aj satirické video, ktoré sa stalo hitom sociálnych sietí posledných dní a prezrelo si ho už viac ako pol milióna divákov. Zareagovala naň aj bratislavská mestská poslankyňa a členka Tímu Bratislava Katarína Augustinič, ktorá v príspevku pod videom naznačila, že má ísť len o dočasné riešenie, aby si vodiči zvykli a následne sa nahradí hodnotnejším verejným priestorom.

A tu stojíme pred otázkou, prečo mesto Bratislava alebo mestské organizácie investujú spoločné prostriedky alebo prostriedky nadácií do projektov, ktoré majú byť len dočasným riešením. Ak sa má priestor o pár týždňov či mesiacov opäť zmeniť, budú totiž všetky prostriedky vynaložené zbytočne.

Po predmetnom videu sa na internete objavila aj zverejnená zmluva na nákup farby na asfalt vo výške 52 560 eur, ktorá bola uzatvorená v rámci tohto projektu. Treba však uviesť na pravú mieru, že ide o rámcovú zmluvu, z ktorej Metropolitný inštitút Bratislava pri jednotlivých maľbách ulíc čerpá. Suma 52 560 eur je tak maximálna cena, ktorá sa pri danej zmluve môže na nákup farby využiť. Celkovo sa ku koncu septembra minula na farby menšia polovica tejto sumy, teda niečo vyše 20-tisíc eur.

Pozreli sme sa preto aj na ďalšie faktúry a zmluvy spojené s projektom Ulica pre deti. Najväčšiu položku tvoria prirodzene jednodňové festivaly, ktoré Metropolitný inštitút Bratislava a Bratislavské kultúrne a informačné stredisko zorganizovali v priebehu apríla až októbra pri každej základnej škole. Rádovo sa tieto festivaly pohybovali v tisícoch eur. Náklady spojené s prípravou a realizáciou participácie s deťmi a rodičmi, ktoré znášali základné školy, boli, samozrejme, zmluvne refundované aj im.

Netreba opomenúť ani rôzne konzultácie dopravných riešení, workshopy či realizáciu malieb a dopravných značení. To všetko v desiatkach tisíc eur. Celkové náklady na projekt za rok 2023 sa tak ku koncu septembra vyšplhali na viac ako 200-tisíc eur.

A to nie je z ďaleka všetko. Dopravné opatrenia, kresby či stĺpiky sa totiž objavili zatiaľ len na prvých základných školách. Kým ešte v minulom roku realizoval MIB podobné opatrenia pri škole na Tbiliskej, v tomto roku to boli školy na už spomínanej Mudroňovej a Vazovovej, ale rovnako aj na Nevädzovej v Ružinove a čiastočne na Budatínskej v Petržalke. Na ďalších školách sa budú výsledky aplikovať neskôr a preto budú náklady len a len pribúdať.

Po nie veľmi vydarenej reorganizácii dopravy na Vajanského a Rázusovom nábreží tak ide o ďalší rozpačitý pokus o upokojenie dopravy v uliciach Bratislavy, ktorý nielenže nevyzerá dôstojne a nepôsobí bezpečne, ale navyše je aj drahý.

K situácii sa v utorok podvečer vyjadril na sociálnych sieťach aj primátor Matúš Vallo, ktorý zmeny pri jednotlivých základných školách víta. Pripúšťa však, že nie všetky zásahy sa im na prvý pokus podarili. „Chápem, že prípady, keď riešenie nie je dokonalé hneď pri prvej realizácii, sa stávajú vďačným terčom kritiky. Pri všetkom, čo robíme, kladieme dôraz na kvalitnú prípravu, dáta, analýzy, aby sme odbornými riešeniami zlepšovali kvalitu života obyvateľom a nie im ich životy komplikovali. Cením si konštruktívnu spätnú väzbu, vďaka ktorej tieto projekty dopracujeme,“ dodal bratislavský primátor. Náklady spojené s dočasnými riešeniami, ktoré treba po kritike prepracovať, už ale nespomenul.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Filip Jovanovič (@jovinecko)