|   2023-10-26 15:10:00

Univerzita v Žiline prichádza s technológiou, ktorá uľahčí komunikáciu

Fotonické integrované obvody sú technológiou budúcnosti, ktorá umožňuje vytvoriť komplexné optické systémy na jednom kompaktnom čipe. Výskumníci na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline (FEIT UNIZA) prišli s inovatívnym spôsobom spojenia optického vlákna a čipu. Ich nový prístup výrazne zvyšuje efektívnosť spojenia, zjednodušuje výrobu a je kompatibilný s modernými mikroelektronickými technológiami.

FOTO: Archeológom na severe Slovenska sa naskytol úžasný pohľad. V taký objav ani nedúfali

Mohlo by Vás zaujímať FOTO: Archeológom na severe Slovenska sa naskytol úžasný pohľad. V taký objav ani nedúfali

Zložité optické systémy, akými sú komunikačné siete, senzory alebo aj kvantové počítače, budeme môcť vytvoriť/formovať na jednom kompaktnom polovodičovom čipe. Takáto technológia teda výrazne uľahčí celkové ovládanie rôznych prístrojov.

Matovič opäť zmenil názov svojho hnutia. OĽaNO sa bude volať Slovensko

Mohlo by Vás zaujímať Matovič opäť zmenil názov svojho hnutia. OĽaNO sa bude volať Slovensko

Výskumný tím Dr. Daniela Benedikoviča z FEIT UNIZA navrhol nový spôsob vysokoúčinného prepojenia medzi čipom a optickým vláknom, využívajúc inovatívny spojovací mechanizmus založený na medzivrstvovej módovej interferencii v rámci mriežkových väzobných členov. Tento spôsob naviazania svetla úspešne zvyšuje účinnosť spojenia vlákno-čip na úrovne ďaleko za súčasne dostupnými riešeniami a výrazne zjednodušuje výrobu zariadenia, ktorá je nielen cenovo nenáročná, ale aj kompatibilná s technologickými postupmi modernej mikroelektroniky využívanými pri výrobe fotonických integrovaných obvodov.

Rekonštrukciu mosta zastavili a hrozí jeho odstránenie. Kameňom úrazu statika

Mohlo by Vás zaujímať Rekonštrukciu mosta zastavili a hrozí jeho odstránenie. Kameňom úrazu statika

Táto výskumná práca bola uskutočnená v medzinárodnej spolupráci medzi Žilinskou univerzitou v Žiline a uznávanými vedeckými inštitúciami a univerzitami v Kanade (National Research Council a Carleton University, Ottawa, Kanada) a Francúzsku (Centre de Nanosciences et de Nanotechnologies, CNRS, Universite Paris-Saclay, Palaiseau, Francúzsko). Práca bola realizovaná aj vďaka podpore od Národného štipendijného programu Slovenskej republiky, v rámci ktorého získal PhD. študent Radovan Korček 3-mesačný cestovný grant na výskumný pobyt v Kanade.