TRENČÍN/NEMŠOVÁ – Bernarda Brisudová vyštudovala odbor záhradníctvo a je jednou z mála tých, ktorí pri ňom aj zostali. Možno tiež preto, že vyrastala v rodinnom dome obklopenom kvetmi, ktoré ju fascinovali. Odborníčka prezradí, ako na jesenné dekorácie.
Pani Bernarda sa vo svojej práci a tvorbe snaží vytvárať jedinečné diela, ktoré vychádzajú z prírody, kde vždy všetko perfektne ladí. Trendy v aranžovaní nesleduje. „Človek sledovaním a kopírovaním iných stráca čas, ktorý môže vyplniť svojimi schopnosťami a vedomosťami. Vytvorila som si čisto prírodnú značku Dekornatur, v aranžovaní používam iba prírodné materiály. Aj z prírodnín sa dá vytvoriť veniec, kytica, darček či svietnik. Vždy je to oku lahodiace, vkusné a zároveň zaujímavé. Pamätám si časy, keď nič z umelej hmoty neexistovalo a ľudia žili a tešili sa z každého vydareného diela. Takže prírodniny sú univerzálnym zdrojom a teraz aj ekologicky stopercentne kompostovateľným materiálom,“ vyjadrila sa pre Trenčiansky Štandard.
Blížiaci sa sviatok Pamiatky zosnulých je však pre mnohých ľudí ešte stále sviatkom farebne nadekorovaných hrobov. Podľa pani Bernardy by si však ľudia mali uvedomiť, že umelé kvety skôr či neskôr aj tak skončia v skládkach odpadu, a opäť raz tak prispejú k znečisťovaniu životného prostredia. „Dekorovanie hrobov pôsobí omnoho krajšie, keď sa použijú prírodné materiály – čečina, mach, trávy, pálky, šišky, šípky, gaštany, sušené či drevené kvietky, farebné jesenné listy a mnohé ďalšie. Treba si uvedomiť, že na hrob kladieme spomienkový, dočasný veniec k danému sviatku a nie veniec na 2 až 3 roky. Výhoda prírodných aranžmánov je nespochybniteľná, dajú sa celé kompostovať,” myslí si odborníčka.
Pri tvorbe prírodného venca používa slamený kruh, na ktorý pomocou špagáta alebo drôtu priväzuje mix rozličných ihličnatých vetvičiek. Pri vití venca materiál strieda, aby vytvoril harmonický celok. Do vytvoreného základu následne doplní šípky, šišky alebo iné sušené kvety, aby doladila farebnosť, veniec doplní tiež dreveným krížikom, srdiečkami alebo nechá len ako ďakovný. „Na hrobe pôsobí veľmi efektne jeden veniec, do ktorého stredu umiestnime sklenený kahanec. Menej je viac. Veľa vencov a ikeban pôsobí rozhádzane, nesúmerne, jednoducho nepekne,” doplnila rodáčka z Nemšovej.
V neposlednom rade sa pani Bernarda venuje tvorbe záhrad. Upozorňuje však, že už pri ich výsadbe musíme myslieť na krásu štyroch ročných období. „Na jar obdivujeme snežienky, krokusy, tulipány či narcisy, v lete záplavu rozličných farieb a kvetov, či už pivónie, hrebíčky, šalvie, rudbekie. Typickou jesennou ozdobou záhrad sú nádherne sfarbené kvety hortenzií, ktoré si aj po usušení zachovávajú krásnu farbu a môžeme ich použiť na dekorácie domu. Ďaľšia super rastlinka je tekvica rozličných tvarov a farieb, od bielej, žltej, oranžovej, zelenej či panašovanej. Vkusne vyzerá v košíkoch na parapetách okien alebo nadekorovaná s kvetmi pri vstupe do domu.”
Ďalšou kráskou jesene je podľa záhradníčky chryzantéma, ktorá oplýva širokou farebnou škálou a je použiteľná v záhonoch, ale aj v kvetináčoch pri dekorovaní vchodov. V neposlednom rade si vstup do záhrady môžete ozdobiť tiež jednoduchým vencom z jesenných materiálov. „Efektne pôsobí napríklad prútený veniec zo šípkami, jesenným lístím a kvietkami,“ doplnila na záver.