Preskočiť na obsah
  |  

Deň narodenia Ľudovíta Štúra si od roku 1996 pripomíname ako pamätný deň - dnes

Dnes si pripomínane narodenia Ľudovíta Štúra. Deň narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa si Slovenská republika pripomína od roku 1996 ako pamätný deň.

Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október, Deň narodenia Ľudovíta Štúra, uvedený medzi pamätnými dňami.

Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života prvej polovice 19. storočia. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. O viac ako storočie neskôr sa v tom istom dome, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch i v popularizačných materiáloch sa však stretávame s dvoma dátumami narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 odišiel študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný Győr). Pre svoju budúcu životnú dráhu nadobudol vyššie vzdelanie na lýceu v Bratislave a v nemeckom univerzitnom meste Halle.

Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom. Pamätným sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod jeho vedením na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.

Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 - 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

Po neúspechu revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil puškou. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.

Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

(tars)

  |  

Mexiko: Počet obetí hurikánu Otis stúpol na 39

Počet obetí mimoriadne silného hurikánu, ktorý sa v stredu prehnal cez západné pobrežie Mexika stúpol na 39. Naďalej má byť nezvestných najmenej desať ľudí.

„Nanešťastie uvádza štátna prokuratúra v súčasnosti 39 obetí na životoch" hurikánu Otis, uviedla mexická ministerka pre bezpečnosť Rosa Icela Rodríguezová. Úrady pritom doposiaľ informovali o 27 mŕtvych.

Podľa Rodríguezovej je ešte stále nezvestných najmenej desať ľudí. Obete pritom podľa nej stále neboli identifikované a prebieha vyšetrovanie.

Otis sa v noci na stredu blížil k mexickému pobrežiu ako hurikán piatej kategórie s rýchlosťou vetra až 270 kilometrov za hodinu. Nad pevninou však zoslabol, pričom zasiahnuté bolo predovšetkým mesto Acapulco v štáte Guerrero na juhozápade Mexika.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) opísala hurikán Otis ako „jednu z najrýchlejšie sa zosilňujúcich tropických cyklón v dejinách". V moderných časoch ju prekonal len hurikán Patricia z roku 2015.

Rýchlosť, akou Otis zosilnel, prekvapila mexickú vládu i meteorológov, a preto mali úrady len málo času na varovanie obyvateľstva pred jeho príchodom.

V zasiahnutej oblasti v súčasnosti zasahuje asi 17-tisíc príslušníkov záchranných a bezpečnostných zložiek, pričom v niektorých oblastiach hlásia aj vykrádanie supermarketov. Množstvo ľudí sa pre zlý telefónny signál tiež stále nedokáže spojiť s rodinou a známymi žijúcimi v zasiahnutej oblasti.

V roku 1997 zasiahol okolie mesta Acapulco hurikán štvrtej kategórie, nazvaný Paulina, ktorý si vyžiadala viac než 200 obetí na životoch.

(tasr)

  |  

Zomrel herec Matthew Perry, známy zo seriálu Priatelia, píšu americké médiá

Vo veku 54 rokov zomrel americký herec Matthew Perry známy zo sitkomu Priatelia. S odvolaním sa na zdroje z polície o tom informovali americké médiá. Hercovo bezvládne telo našli v sobotu v jeho dome v Los Angeles.

TMZ, ktorý o smrti herca informoval ako prvý, uviedol, že na mieste sa nenašli nijaké dôkazy o násilnej smrti a herec sa zrejme utopil.

Perry sa narodil v roku 1969 v americkom štáte Massachusetts a bol známy predovšetkým stvárnením Chandlera Binga v populárnom sitkome Priatelia americkej televíznej stanice NBC. Seriál má desať sérií a natáčal sa medzi rokmi 1994 až 2004. Tento sitkom sa pritom teší popularite aj v súčasnosti, a to najmä medzi mladými divákmi na streamovacích službách.

Za výkon v Priateľoch získal Perry aj dve nominácie na ceny Emmy a ďalšie dve získal za účinkovanie v seriáli Západné krídlo.

Okrem toho sa Perry objavil aj vo viacerých filmoch - napríklad v snímke Iba blázni sa ponáhľajú (1997) či Môj sused zabijak.

Herec celé roky bojoval so závislosťou na liekoch proti bolesti a alkohole a viackrát preto absolvoval aj liečenia. Perry okrem toho trpel aj zdravotnými problémami. V roku 2018 napríklad podstúpil operáciu pre prasknutie hrubého čreva. Podľa amerických médií sa však pri hercovom tele drogy ani lieky nenašli.

Informácie o hercovej smrti bezprostredne jeho zástupcovia nepotvrdili. Polícia v Los Angeles však pre agentúru AP potvrdila, že na Perryho adrese zasahujú policajti v súvislosti s vyšetrovaním úmrtia muža približne vo veku 50 rokov.

(tasr, afp)

  |  

Bývalý viceprezident USA Pence oznámil, že sa nebude uchádzať o úrad prezidenta

Bývalý americký viceprezident Mike Pence oznámil, že sa viac nebude uchádzať o republikánsku nomináciu v budúcoročných prezidentských voľbách v USA. Svoju kampaň tak ukončil po tom, ako sa mu nedarilo získať dostatok peňazí a ani popularitu v predvolebných prieskumoch.

"Po dlhých modlitbách a úvahách som sa od dnešného dňa rozhodol pozastaviť svoju kampaň do prezidentských volieb," povedal Pence na konferencii Republikánskej židovskej koalície v Las Vegas.

"Vždy sme vedeli, že to bude ťažký boj, nič však neľutujem," uviedol. Pence sa tak stal prvým významným kandidátom, ktorý odstúpil z boja o republikánsku nomináciu za prezidentského kandidáta. Favoritom v tomto súboji je zatiaľ exprezident Donald Trump.

Podľa agentúry AP sa Pence rozhodnutím zo súboja odstúpiť zachránil pred hanbou, ktorú by utŕžil, ak by sa nekvalifikoval do tretej debaty v rámci republikánskych primárok, ktoré sa uskutočnia 8. novembra v Miami.

(tasr, ap)

  |  

Po zrážke s vlakom v Haniske pri Prešove zomrel človek

Nákladný vlak v obci Haniska v okrese Prešov zrazil a usmrtil osobu mužského pohlavia. K udalosti malo dôjsť na železničnom priecestí, potvrdil operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove.

"Došlo k zrážke nákladného vlaku s osobou mužského pohlavia, bolo to s úmrtím," uviedol. Hlásenie o udalosti dostali hasiči o 20:13 cez tiesňovú linku 112. Na miesto okrem nich prišla aj záchranná zdravotná služba a polícia. "Nákladný vlak tam momentálne stojí," uviedol operačný dôstojník HaZZ krátko pred 21:00.

(tasr)

  |  

Španielsky premiér Sanchez podporuje amnestie pre účastníkov pokusu o katalánsku nezávislosť

Španielsky premiér Pedro Sanchez podporuje udelenie amnestií pre účastníkov pokusu o získanie nezávislosti Katalánska z roku 2017. V retrospektíve očakáva podporu katalánskych strán pre vznik budúcej vlády.

Politická situácia po júlových voľbách zostala na bode mrazu, keď sa žiadnej zo strán nepodarilo zostaviť koalíciu. Sanchezova Socialistická strana (PSOE) podpísala dohodu s krajne ľavicovou skupinou Sumar, ktorá však nestačí na vytvorenie väčšiny v zákonodarnom zbore.

Potenciálna podpora amenstií vyvolala v politickom spektre negatívne nálady. Najmä konzervatívna konkurencia obviňuje Sancheza z ohrozenia právneho štátu pre vlastný zisk. Podľa prieskumu podporuje amnestie len 27 percent Španielov, 70 percent je proti.

(politico)