Migrácia: o demonštrácii sily a demonštrácii slabosti

Premiér Robert Fico v pondelok avizoval bezprecedentnú nočnú demonštráciu sily proti nelegálnej migrácii.

Po boku politickej špičky a priamo zo slovensko-maďarských hraníc oznámil, že na potlačenie tohto problému použijeme všetko od dronov cez termovíziu až po kone.

Hoci jeho vystúpenie obsahom a formou pripomínalo upútavku na americký akčný film, výsledkom je skôr slovenská paródia.

Už o pár hodín v utorok ráno totiž minister vnútra Matúš Šutaj Eštok oznámil, že výsledkom nákladných manévrov je presne nula zadržaných cudzincov. Hoci chcel predať práve toto číslo ako zámer, uveriť tomu je ťažké.

Tento rozpor následne spustil na internete záplavu mémov a posmešných reakcií. Do veľkej miery je to zaslúžené.

Ešte vtipnejšie je však čosi iné. No pekne po poriadku.

Niekoľko rokov dozadu bola opačná (vítačská) politika oficiálnou doktrínou Európskej únie a jej najsilnejších členských štátov na čele s Nemeckom.

Pod zaklínadlami o kultúrnom obohatení, nutnosti novej pracovnej sily a potrebe pomáhať núdznym starý kontinent otvoril svoje brány takmer dokorán a „xenofóbiu“ (rozumej akúkoľvek kritiku) postavil na čelo všetkých hrozieb.

Budovanie multikultúrneho raja útokom na city však veľmi rýchlo spľaslo kvôli najväčšiemu nepriateľovi všetkých utopických ideológií – realite.

Niežeby sa migrační optimisti vo všetkom mýlili a niežeby mali migrační skeptici vo všetkom pravdu, no na základe tvrdých dát a zdravého sedliackeho rozumu bolo zrejmé, že klady multikulturalizmu jeho zápory neprevýšia.

Vývoj posledných rokov túto počiatočnú rétoriku národných konzervatívcov iba umocnil.

Hoci na to stačí IQ izbovej teploty, Európa aj na konkrétnych bizarných prípadoch zisťuje, že koexistencia či dokonca integrácia dúhového progresivizmu a islamu je naivnou ilúziou.

Zo správy, ktorú začiatkom septembra publikovala Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), taktiež vyplýva, že iba osem percent ilegálnych migrantov, ktorí minulý rok prekročili hranice EÚ, predstavovali ženy.

Európa tiež zistila, že skôr ako rebríčkom zamestnanosti migranti kraľujú rebríčkom kriminality a dokázali aj taký bezpečný štát ako Švédsko premeniť na krajinu, v ktorej vybuchuje celosvetovo najviac bômb hneď po Mexiku.

Medzitým v Európe pokračuje rozrieďovanie domácej populácie a budovanie paralelných spoločností, ohromné kšeftovanie s nelegálnou migráciou nielen v rovine pašeráctva či prienik cudzincov s väzbami na extrémistov na najvyššie vládne posty, ako napríklad v Škótsku.

Mnohému z toho mohla zabrániť práve demonštrácia sily, ktorou si chráni vlastné hranice a obyvateľstvo každý suverénny štát. Európa namiesto toho ale v uplynulých rokoch demonštrovala svoju slabosť.

Výsledok nezvládnutej prisťahovaleckej politiky, ktorú momentálne Brusel hasí nátlakom na prerozdeľovanie migrantov a 20-tisícovými pokutami pre neposlušných členov Únie, sme si už opísali.

Zasmiať sa na Ficovi sa žiada aj nám, no v tomto širšom kontexte to ide ťažko. Zasmejme sa preto radšej znovu na vítačoch, ktorým zub času vylámal tie ich vlastné.