Dosiaľ rekordná úroveň, 147 dolárov za barel ropy sa dosiahla v roku 2008 v predvečer svetovej finančnej krízy, pripomínajú britské noviny Financial Times. V priebehu minulého roka sa ceny v istých momentoch šplhali ku 120 dolárom za barel.
Vývoj vojny na Blízkom východe bude pre trh kľúčový
Základný scenár Svetovej banky predpokladá, že celkové ceny komodít sa budú v súčasnom štvrťroku pohybovať okolo 90 dolárov za barel a v budúcom roku, v dôsledku spomalenia globálneho hospodárskeho rastu a zníženia dopytu po rope, klesnú v priemere na 81 dolárov za barel. Banka tiež očakáva, že ceny poľnohospodárskych komodít budú v roku 2024 klesať v dôsledku zvyšovania ponuky. Predpokladá sa, že na budúci rok klesnú aj ceny základných kovov o päť percent.
V správe sa uvádza, že tento výhľad sa môže rýchlo zmeniť, ak sa konflikt na Blízkom východe zintenzívni. Účinky by záviseli od stupňa narušenia dodávok ropy.
V najpozitívnejšom scenári by sa celosvetové dodávky ropy znížili o 500-tisíc až dva milióny barelov denne. Podľa Svetovej banky by to zhruba zodpovedalo menšiemu šoku zaznamenanému počas občianskej vojny v Líbyi v roku 2011. Podľa tohto scenára by cena ropy spočiatku vzrástla o tri až trinásť percent v porovnaní s priemerom za súčasný štvrťrok – na úroveň 93 až 102 dolárov za barel.
Naopak, v najhoršom prípade „veľkého narušenia“ – porovnateľného s arabským ropným embargom v roku 1973 – by sa podľa Svetovej banky mohla globálna ponuka ropy pre potenciálne obmedzenia arabských producentov znížiť o 6 až 8 miliónov barelov denne. To by spôsobilo nárast cien o 56 až 75 percent na 140 až 157 dolárov za barel.
V prípade scenára, ktorý by zodpovedal približne následkom vojny v Iraku v roku 2003, sa môžu celosvetové dodávky ropy znížiť o tri až päť miliónov barelov denne, čo by nakoplo ceny o desiatky percent na 109 až 121 dolárov za barel.
Dôsledky budú limitovanejšie ako v 70. rokoch
Doposiaľ boli výkyvy na trhu s čiernym zlatom pomerne obmedzené. Ceny ropy od napadnutia Izraela útočníkmi z Hamasu najprv pomerne prudko vzrástli, aby neskôr zase klesli na podobnú úroveň ako pred konfliktom. Ani ceny potravín či ďalších komodít sa zatiaľ podľa Svetovej banky takmer nepohli.
To, že blízkovýchodný konflikt mal zatiaľ len mierny vplyv na ceny komodít, môže podľa tejto inštitúcie odrážať lepšiu schopnosť globálnej ekonomiky absorbovať šoky v cenách ropy.
V správe Svetová banka informuje, že od ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia sú štáty na podobné šoky lepšie pripravené. Závislosť od ropy sa znížila. Svedčí o tom fakt, že množstvo ropy potrebnej na vytvorenie hodnoty (tovaru/služby) zodpovedajúcej jednému doláru sa od roku 1970 znížila o viac ako polovicu, píše v správe.
Mnohé krajiny tiež dovážajú ropu od väčšieho počtu producentov, vyrábajú energiu z viacerých zdrojov, vytvorili strategické ropné rezervy či urobili ďalšie opatrenia. To podľa banky naznačuje, že eskalácia konfliktu by mohla mať miernejšie dôsledky, ako by tomu bolo v minulosti.
Správa Svetovej banky zdôrazňuje, že tvorcovia politík musia zostať ostražití. Varovaním môže byť správanie ceny zlata. Tá má jedinečný vzťah ku geopolitickým obavám a rastie v obdobiach konfliktov a neistoty, čo často signalizuje oslabenie dôvery investorov. Od začiatku konfliktu vzrástla približne o 8 percent.
Čo by znamenala cena ropy nad sto dolárov pre Slovákov?
Hovoriť o svetových cenách ropy znie pravdepodobne celkom vzdialene. No hrozba tankovania na slovenskej čerpacej stanici za dve eurá je už konkrétnejšia. Hoci to, ako konflikt na Blízkom východe ovplyvní ceny na našich pumpách, nemožno s istotou predpovedať, nápoveďou môžu byť grafy z minulého roka.
Po útoku Ruska na Ukrajinu sa ceny ropy postupne šplhali až k úrovni 120 dolárov za barel. Súmerne s tým, väčšinou s omeškaním niekoľkých dní až týždňov, rástli aj ceny benzínu a nafty na čerpacích staniciach naprieč svetom. A to aj na Slovensku, kde si všetci dobre pamätajú tankovanie 95-oktánového benzínu i nafty za bezmála dve eurá.
Najhorší scenár vývoja konfliktu v Izraeli, v ktorom by sa ceny ropy šplhali ku 150 dolárom, by tak s veľkou pravdepodobnosťou znamenal, že psychologická dvojeurová hranica by sa poľahky zdolala.
Rast cien pohonných hmôt nie je jediným výstupom drahej ropy. Podnikom, najviac tým v ťažkých priemyselných odvetviach, by prudko vzrástli náklady. Tie sa vždy istým spôsobom pretavia v cenách výrobkov a inflačná špirála môže pokračovať.
„Vyššie ceny ropy, ak sa udržia, nevyhnutne znamenajú vyššie ceny potravín,“ skonštatoval Ayhan Kose, zástupca hlavného ekonóma Svetovej banky.
Pravdepodobne by to znamenalo napríklad predĺženie boja proti rastu cien, zotrvanie drahých hypoték a dlhšie utlmovanie ekonomiky. Tu možno pripomenúť analýzu Bloomberg Economics, podľa ktorej by najnegatívnejší scenár hrozil dokonca globálnou recesiou.
