Preto sa zdá, že obchodníci momentálne balansujú medzi rizikom vyplývajúcim z vojny, ktorá môže globálne toky komodít i tovarov opäť významne narušiť, a zároveň neistým výhľadom globálnej ekonomiky, ktorá sa ochladzuje. No pomerne pokojný stav, aký medzi obchodníkmi zavládol ešte tento pondelok ráno, sa môže rýchlo zmeniť.
Žijeme v nebezpečných časoch
Podľa ministrov financií, ktorí sa stretli v Maroku na zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky, je po udalostiach zo 7. októbra kľúčovým ekonomickým nebezpečenstvom eskalácia bojov v Izraeli a Gaze do širšieho regionálneho konfliktu.
Pred pár dňami sa Jamie Dimon, šéf najväčšej americkej banky JPMorgan Chase, vyjadril o súčasnej situácii, ako o „najnebezpečnejšom“ období, aké „svet zažil za posledné desaťročia“.
„Ak budeme čeliť akejkoľvek eskalácii alebo rozšíreniu konfliktu na celý región, bude to mať veľké dôsledky,“ uviedol pre britský denník Financial Times Bruno Le Maire, francúzsky minister financií, a dodal, že riziká siahajú od vyšších cien energií vyvolávajúcich infláciu až po pokles dôvery v ekonomiku.
Podľa MMF by 10-percentný nárast cien ropy zvýšil globálnu infláciu približne o 0,4 percentuálneho bodu.
S každým inflačným impulzom sa riziko recesie zvyšuje
Vyššie ceny ropy potiahnu nahor infláciu. To však nie je koniec príbehu. Z rastu cien je už spoločnosť unavená. A zrejme najhorším scenárom môže byť, ak ľudia začnú infláciu započítavať do svojich očakávaní. A to od firiem pri cenotvorbe produktov a služieb po zamestnancov, ktorí budú chcieť vyššie mzdy. A na pravidelnej dlhodobej báze. Takáto špirála je veľké nebezpečenstvo pre stabilitu hospodárstva. A to si centrálne banky nemôžu dovoliť.
S každým ďalším proinflačným impulzom preto hrozí, že súčasne vysoké sadzby nastavené centrálnymi bankármi, ktorých úlohou je brzdiť ekonomickú aktivitu prostredníctvom zdražovania pôžičiek, tu pobudnú dlhšie. Alebo, čo by bolo ešte horšie, ešte sa zvýšia. A výkon hospodárstiev bude klesať.
Otázka je, ako veľmi.
Bloomberg Economics sa to pokúsil vyčísliť
Ako bolo spomenuté, výkon ekonomík pôjde ruka v ruke s tým, aké veľké budú inflačné impulzy. A tu sa zase dostávame ku geopolitike.
Ak ostane konflikt v Izraeli približne vo svojej súčasnej podobe a na pozemnú operáciu Tel Avivu voči Hamasu v pásme Gazy neodpovie žiadna ďalšia strana, vplyv na globálnu ekonomiku bude podľa analytikov Bloomberg Economics minimálny. Viac-menej zanedbateľný.
Zatiaľ čo pri prvej možnosti hrozí, že ceny ropy to popchne k rastu o štyri doláre za barel a globálny výkon ekonomiky sa zníži zhruba o desatinu percenta, pri ďalších dvoch scenároch je to už horšie.
V druhom prípade počítali analytici s možnosťou, že sa konflikt rozšíri do susedných krajín, ako je Libanon a Sýria, v ktorých pôsobia silné milície podporované Teheránom, čím by sa boje zmenili na zástupnú vojnu medzi Izraelom a Iránom. Tretia možnosť zahŕňa eskaláciu konfliktu do priamej vojny medzi týmito dvoma regionálnymi mocnosťami.
Vo všetkých týchto prípadoch je dôsledok rovnaký. Drahšia ropa, vyššia inflácia a pomalší rast svetového produktu. Rozsah je však odlišný. Čím viac sa konflikt rozširuje, tým viac sa jeho vplyv stáva globálnym, a nie regionálnym.
V prípade proxy vojny medzi Teheránom a Tel Avivom by to podnietilo ceny čierneho zlata k rastu o osem dolárov za barel, pričom by hrozilo zníženie výkonu globálneho hospodárstva o 0,3 percentuálneho bodu.
Pri priamej vojne by podľa agentúry dokonca hrozilo, že sa svet prepadne do recesie. Ropa by mohla zdražieť až o 64 dolárov a šplhať sa k 150-dolárovej hranici, zatiaľ čo svetový HDP by sa oproti súčasným predikciám znížil o celý percentuálny bod.
Agentúra však dopĺňa, že tento scenár je málo pravdepodobný. Potvrdzuje to napríklad aj Inštitút pre štúdium vojny, ktorý píše, že napriek slovám Teheránu o otváraní nových frontov v Izraeli v prípade útoku na Gazu, „iránsky režim naďalej signalizuje svoju neochotu vstúpiť do priameho konfliktu s Izraelom“.
