Čo vyplýva z dvoch vojen: Munície je málo, zbrojný priemysel bude investičným rajom

„Je vidieť dno suda,“ skonštatoval začiatkom mesiaca na margo veľkosti zásob munície admirál Rob Bauer, predseda Vojenského výboru NATO a jeden z najvyšších funkcionárov Aliancie. A nie je sám, kto podobné tvrdenia vypustil do éteru. V podobnom duchu sa vyjadril napríklad aj námestník britského ministerstva obrany James Heappey a o nedostatku niektorých typov munície písali aj prestížne periodiká, ako Economist.

Ukrajinci si tento žalostný stav zásob, samozrejme, uvedomujú, keď každým dňom vypália v opotrebovacej vojne niekoľkonásobne menej 155-milimetrových delostreleckých nábojov než ich protivník. Ukrajinská armáda pritom každý mesiac spotrebuje zhruba také množstvo, aké sú USA schopné vyrobiť za rok, čo zase odhaľuje obrovské kapacity Ruska, ktoré o zbraniach rokuje s Iránom či Severnou Kóreou.

„Počas celej tejto vojny držíme delostreleckú muničnú diétu. Nepovedal by som, že je to totálny hlad, ale diéta áno,“ skonštatoval v reportáži RAND Corporation vysoký ukrajinský armádny funkcionár Serhij Čerevatyj.

Tlak na spojencov: Konflikt v Izraeli obnažil Západ, zbrojári by mali zvýšiť produkciu

K ukrajinskej tragédii sa v októbri pridala ďalšia – tá v Izraeli, ktorá môže podľa najčernejších odhadov geopolitických analytikov vtiahnuť celý Blízky východ do horúceho konfliktu. Už teraz je pritom z mnohých záberov evidentné, že Izrael, významný partner Spojených štátov i európskych krajín, muníciou obzvlášť nešetrí. A to ešte oficiálne nezačala avizovaná veľká pozemná operácia.

Októbrová udalosť preto brnká na nervy aj ukrajinským lídrom, ktorí vyvíjajú tlak na Západ, aby viac rozvíjal zbrojný priemysel.

Nový ukrajinský minister strategického priemyslu a bývalý šéf tamojších štátnych železníc Oleksandr Kamyšin pre web Politico uviedol, že západné krajiny musia urýchliť výrobu rakiet, granátov a vojenských dronov.

„Slobodný svet by mal vyrábať dostatočné množstvo na svoju ochranu,“ vyhlásil Kamyšin v Berlíne, kde sa snažil presvedčiť výrobcov zbraní, aby investovali do vojnou zničenej Ukrajiny. „Musíme produkovať viac a lepších zbraní, aby sme zostali v bezpečí.“

Súčasná kapacita tovární je podľa neho žalostná. „Ak dáte dokopy všetky svetové kapacity na produkciu zbraní, na výrobu munície, nebude to stačiť na túto vojnu,“ povedal Kamyšin na margo súčasného stavu pozdĺž stovky kilometrov dlhej aktívnej frontovej línie na Ukrajine.

„Musíme zväčšiť vlastnú produkciu“

Kyjev si však uvedomuje, že pozornosť a priority jeho spojencov sa môžu časom meniť. Ukrajina sa preto snaží budovať aj vlastné kapacity.

„Máme obrovský deficit munície nielen na Ukrajine, ale na celom svete,“ povedal pred niekoľkými dňami ukrajinský premiér Denys Šmyhal pre Financial Times. „Chápeme, že by sme mali vyrábať tu na Ukrajine, pretože na celom svete je to vyčerpané. Všetky sklady sú prázdne,“ dodal.

Vláda by sa podľa neho chcela zamerať najmä na protivzdušnú obranu a delostrelectvo, kam Kyjev presúva aj nemalé prostriedky zo svojho rozpočtu. Ambíciou je zopakovať úspech v oblasti výroby bezpilotných lietadiel, kde došlo k dramatickému nárastu domácej výroby dronov. Tá sa zvýšila z „niekoľkých desiatok v minulom roku“ na „desiatky tisíc“ v tomto roku, uviedol Šmyhal.

Vybudovanie priemyslu na obstarávanie granátov, delostrelectva a protivzdušnej obrany je však oveľa zložitejší a ambicióznejší krok ako v prípade dronov, najmä v čase globálnych narušení dodávateľských reťazcov a výpadkov kľúčových komponentov a surovín.

Jeden z úradníkov pre Financial Times napríklad uviedol, že to nebude vôbec jednoduché aj pre celosvetový „nedostatok strelného prachu“.

Podľa ďalšieho vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa nebude dlhodobo fungovať ani repasovanie nefunkčných alebo nevhodných rakiet, tak ako sa to podarilo v prípade amerických rakiet vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder na rakety typu zem-vzduch.

„Tieto rakety boli nefunkčné. Opravili sme ich. Našli sme spôsob, ako ich odpaľovať zo zeme. Je to druh vlastnej protivzdušnej obrany,“ povedal s tým, že repasované projektily pomôžu Ukrajine „prežiť zimu“, no je to len dočasné riešenie problému.

Dohody so zbrojármi

Prioritou je tak v posledných mesiacoch podpisovanie rôznych dohôd s európskymi a americkými obrannými spoločnosťami a spájanie zdrojov.

Isté výsledky ukrajinských snáh sú viditeľné už teraz. Koncom ostatného mesiaca obehla svet správa o dohode nemeckého zbrojárskeho giganta Rheinmetall s ukrajinským obranným koncernom Ukroboronprom o vytvorení spoločného podniku v Kyjeve. Tú minulý týždeň na nemecko-ukrajinskom hospodárskom fóre v Berlíne oznámil práve ukrajinský premiér Šmyhal.

#Rheinmetall and Ukraine’s state-owned Ukrainian Defense Industry JSC (@ukroboronprom ) have set up a joint venture company in Kyiv, with Rheinmetall holding 51% and UDI 49%. Denys Shmyhal, #Ukraine’s Prime Minister, made the announcement on the occasion of the German-Ukrainian… pic.twitter.com/JJuvP8c3RJ

— Rheinmetall (@RheinmetallAG) October 24, 2023

V spoločnom podniku, ktorý bol zaregistrovaný 18. októbra, má Rheinmetall 51-percentný podiel, zatiaľ čo ukrajinský partner drží zvyšných 49 percent. Firma by mala zatiaľ pôsobiť výlučne na Ukrajine a bude sa venovať údržbe, montáži, výrobe a vývoju vojenských vozidiel.

Podľa vyjadrení Šmyhala pre Financial Times to bola jedna z „približne dvadsiatich“ dohôd podpísaných s rôznymi spoločnosťami a partnermi o spoločnej spolupráci a výrobe. Viac podrobností však ukrajinský premiér neuviedol, konštatujú britské noviny.

Zbrojársky priemysel ako raj pre investície na nadchádzajúce dekády

To, že sa zbrojárskemu priemyslu v ostatnom čase globálne darí, však nenaznačujú len správy o rôznych dohodách či zvýšení produkcie 155-milimetrovej munície v USA. Vidno to aj na trhovej hodnote najväčších firiem pôsobiacich v tomto odvetví.

Spomínaný nemecký Rheinmetall zažíva zlatý vek, keď za posledný mesiac vzrástli jeho akcie o vyše 14 percent, pričom za posledných dvanásť mesiacov stúpla jeho trhová hodnota o bezmála 66 percent a od začiatku vojny na Ukrajine vyše dvojnásobne. A nie je to jediná firma, ktorá zažíva úspech. Podobné čísla vykazuje švédska spoločnosť Saab či britský zbrojársky obor BAE Systems.

Hoci nie všetky zbrojárske firmy, ako napríklad americký Lockheed Martin, vykazujú také pozitívne čísla (zhruba 25-percentný nárast trhovej hodnoty od začiatku vojny na Ukrajine) ako tie európske, pri pohľade na vývoj oboch konfliktov, ktoré majú veľký potenciál ovplyvňovať dianie vo svete, nenasvedčuje nič tomu, že by zbrojársky priemysel ako celok nemal aj ďalej expandovať.

„To, čo sa teraz deje v Izraeli, ukazuje a dokazuje, že obranný priemysel na celom svete je investičnou destináciou na (nadchádzajúce) desaťročia,“ skonštatoval ukrajinský minister Kamyšin.