Víťaz architektonickej súťaže novej expozície v Miklušovej väznici je známy

Informovala o tom Lenka Šafranová z propagačného oddelenia Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach. Výzva na predkladanie návrhov trvala od 30. júna do 6. októbra. Celkovo bolo predložených osem návrhov, ktoré posudzovala komisia tvorená riaditeľkou Východoslovenskej galérie Dorotou Kenderovou aj autorizovanými architektmi Martinom Drahovským, Antonom Reitznerom, Tomášom Borošom a Radoslavom Jankovičom.

Múzeum v komisii zastupovali historik a kurátor expozície Miklušovej väznice Richard Papáč, riaditeľ VSM Dominik Béreš, a tiež vedúci Historického odboru VSM Martin Jarinkovič. Slovenská komora architektov na súťaž odborne dozerala. Komisia návrhy posudzovala v polovici októbra. „Predložený grafický a textový koncept víťaza podľa odborníkov najviac zohľadnil potenciál objektu – vytvorenie pútavej expozície pre dominantu košického historického centra, v ktorej sa bude spájať dávna doba s modernými zážitkovými technológiami," uviedla Šafranová.

Víťaz architektonickej súťaže získa i finančnú odmenu vo výške 2 400 eur a predpokladaný kontrakt na dopracovanie súťažného návrhu do úplnej realizačnej dokumentácie expozície. Jej cena môže dosiahnuť aj 50-tisíc eur.

„Projekt by mal byť zrealizovaný do troch rokov od uzatvorenia zmluvy s VSM, avšak osud novej expozície bude závisieť od viacerých externých faktorov, napríklad aj od získania zdrojov cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou (SK-HU Interreg), prostredníctvom ktorých chce múzeum najprv komplexne zrekonštruovať nevyhovujúce priestory väznice, na ktorých sa už výrazne prejavil zub času," priblížila Šafranová. Návrhy, ktoré sa umiestnili na druhom a treťom mieste si odnášajú finančné prémie vo výške 1 800 a 1 400 eur.

Riaditeľ VSM Béreš uviedol, že všetky návrhy budú pre verejnosť vystavené na 22 paneloch v priestoroch väznice, a to od 15. do 30. novembra. „Už pri samotnom kreovaní zadania a súťažných podmienok bolo náročné vypracovať koncept, v ktorom návrhári vycítia šancu na sebarealizáciu, na experiment ale aj na konvenciu, pri zachovaní pôvodnej atmosféry väznice, autentickosti tajomných priestorov, ale aj s výraznou mierou využitia novodobých technológií, atraktívnou prezentáciou príbehu a fokusovania najmä na históriu väzenstva a súdnictva v 16. až 19. storočí.

Oživiť takpovediac „pracovisko“ mestského kata sa tak pokúsilo viacero popredných architektov zo Slovenska i Čiech, nuž a takto sme spoznali klasickejšie i odvážnejšie prístupy návrhárov,“ konštatoval Béreš.

(sita)