Pellegrini má príležitosť ukázať sa. Veď podpredsedu parlamentu s pubertálnymi maniermi sme tu ešte nemali

Zaznamenávame niekoľko nepekných signálov.               

Mali sme už všelijakých podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky. Zatiaľ sme nemali v kresle podpredsedu so spôsobmi rozdrapeného mentálneho pubescenta. Príchodom Ľuboša Blahu sa to zmenilo.

O chybnej politike prezidentky Zuzany Čaputovej sme na Štandarde písali už veľakrát. Ale teraz je už na konci prezidentského obdobia, tak jej treba dopriať dôstojný odchod vrátane našej patričnej úcty k najvyššiemu úradu v krajine.

Blahovo zvesenie prezidentkinho portrétu v kancelárii podpredsedu NR SR nám pripomína symboliku boja Mečiarovho HZDS proti prezidentovi Michalovi Kováčovi. Jeho odporcovia namontovali oproti prezidentskému palácu hodiny, ktoré odpočítavali zostávajúce dni do jeho odchodu z funkcie prezidenta.

Ako keby najsilnejšie politické strany nedokázali viesť politický zápas bez toho, aby robili gestá ľudsky ponižujúce konkrétneho politika. Stále sme sa nenaučili, že napriek rozdeľujúcemu potenciálu politiky máme mať na pamäti, že tu budeme naďalej všetci spolu žiť.

Príležitosť pre nádejného prezidentského kandidáta Pellegriniho

Je to príležitosť pre predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. On predsa má čo hovoriť do toho, či v oficiálnych kanceláriách členov vedenia parlamentu má visieť portrét hlavy štátu, alebo či ho možno ľubovoľne zvesiť. Napokon, bol to on, kto hovoril, že jeho Hlas sa bude snažiť v budúcej vláde zabraňovať pomste.

A o Petrovi Pellegrinim sa hovorí ako o nádejnom prezidentskom kandidátovi so značne vysokou pravdepodobnosťou zvolenia. Môže teraz ukázať, akú úctu prechováva k prezidentskému úradu. Ak by sa stal prezidentom, vari by mu nebolo jedno, kedy a kto bude netrpezlivo zvesí jeho portrét.

Tak nech sa ukáže.

Portrét komunistu

Ešte k náhrade za prezidentský portrét. Blaha zavesil na stenu Che Guevaru. Ten bol komunista so sklonom k násiliu a podľa vlastného denníka popravil osobne človeka výstrelom do hlavy. Ľavicová mytológia okolo jeho osoby na tom nič nemení. Je odporným chuligánstvom vešať jeho portrét v slovenskom parlamente. Slovensko spoznalo na vlastnej koži komunistický teror. Slovensko pritom komunistom odpustilo. Ale na svojich mŕtvych nezabúda.

Na toto nech nezabúda Blaha.

Hamran do Popradu

Ešte sa vrátim k odvolaniu policajného prezidenta Hamrana. Po tom, ako zorganizoval prevrat na ministerstve vnútra a pád ministra Šimka, žiadny normálny nový minister vnútra nemohol konať inak, len Hamrana odvolať.

V odvolaní Hamrana teda problém nie je.

Určitú nechuť môže vzbudiť skutočnosť, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok Hamrana po odvolaní zaradil na tabuľkové miesto na okresnom riaditeľstve v Poprade.

Minister musí zaradiť policajta na konkrétne tabuľkové miesto, ktoré sa uprázdni. Lenže uprázdnené tabuľkové miesto by sa určite našlo i v Bratislave alebo niekde podstatne bližšie ako v Poprade. Isteže ide iba o pár dní, po ktorých Hamran odíde z polície, ako dávno avizoval, a na tie si mohol zobrať dovolenku.

Ale opäť tu vidíme divný signál naznačujúci zbytočné prieky.

Slabšia pamäť poslankyne Beňovej

Pred pár dňami počas náhleho zápalu za suverenitu Slovenska v rámci EÚ Monika Beňová zo Smeru podrobila kritike niektorých liberálnych slovenských europoslancov, napríklad Vladimíra Bilčíka, za to, že v Bruseli hovoria nepekne o domácej slovenskej politike.

V tom sa s ňou dá súhlasiť. Lenže povedala i toto: „Mne v živote nenapadlo kritizovať Slovenskú republiku na pôde Európskeho parlamentu.“

Vraj jej to v živote nenapadlo. V skutočnosti jej to nielen napadlo, ale sama to aj robila. Onedlho uplynú tri roky od tragickej smrti policajného prezidenta Milana Lučanského, vtedy som v článku Štandardu s priliehavým názvom Bruselský bonz popísal, čo potom robila europoslankyňa Beňová. Beňová listom žiadala inštitúcie Európskej únie, aby prešetrili okolnosti Lučanského úmrtia. Médiá o tom informoval i hovorca Smeru Ján Mažgút, čiže išlo nielen o aktivitu Beňovej, ale aj strany Smer.

Beňová písala predsedovi Európskeho parlamentu Sassolimu, predsedníčke klubu európskych socialistov Pérezovej, podpredsedníčke Európskej komisie Jourovej a poslancovi Aguilarovi.

Beňová písala do Bruselu, že podľa jej názoru Európsky parlament má podporiť princíp vlády zákona a dozerať, aby bol tento prípad transparentne vyšetrený. Preto v liste navrhovala „nezávislú vyšetrovaciu komisiu na vyhodnotenie vlády zákona a princípov demokracie a základných práv v tomto prípade“.

Beňovej list bol zakončený vyloženou dezinformáciou, keď Beňová písala, že túto misiu Európskeho parlamentu navrhuje „vo svetle tlačovej konferencie ministerky spravodlivosti, na ktorej bolo priznané, že prípad pána Lučanského bol politickým prípadom“. Monika Beňová zabudla uviesť, že ministerka Kolíková hovorila o politickosti prípadu len v tom zmysle, že politickým ho urobila práve opozícia vrátane Smeru.

No výborne, tak Lučanského smrť mal vyšetrovať Brusel... Aký je potom rozdiel medzi Beňovou a liberálnymi médiami, ktoré žiadali, aby v roku 2018 bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyšetrovaná zahraničnými vyšetrovateľmi? 

Tak to máme Beňovú vtedy a Beňovú dnes.

Pokiaľ bude Smer bojovať za dôstojné postavenie Slovenska v EÚ, treba ho v tom podporiť. Ale tieto ohlupovačky si od pani europoslankyne vyprosíme.

Nič sa nenaučili a nič nezabudli

V roku 1815 po definitívnom páde Napoleona sa po štvrťstoročí opäť dostala vo Francúzsku k moci kráľovská rodina a jej podporovatelia. Talleyrand o nich povedal: „Nič sa nenaučili a nič nezabudli.“

Možno hovoril aj o strane Smer.