Konferencia Jordana Petersona v Londýne: Tri dni varovania pred progresivizmom

Konferencia Aliancie pre zodpovedné občianstvo ťala do živého najmä v otázkach rodiny a zelenej politiky. Mohla si však odpustiť prežutý reaganizmus a absurdnú dominanciu anglosféry.

V stredu sa v Londýne skončila konferencia Aliancie za zodpovedné občianstvo (ARC), ktorú zvolal známy kanadský psychológ Jordan Peterson. Bolo to veľkolepé a pôsobivé, ale za Budapešťou to zaostáva.

Trochu žartujeme, ale len trochu.

V Londýne nechýbali svetoví rečníci, silné príhovory, výborná organizácia a honosné prostredie. Žiadny konzervatívny Davos, ako sa to snažili prezentovať organizátori podujatia, to však nebol. Ani Davos, ani konzervatívny. K Davosu chýbal Henry Kissinger, Graham Alison či iný vplyvný človek, povedzme z okolia Trumpa, Netanjahua, Orbána, Kaczynského, Meloniovej…, a samozrejme, chýbali tu politici, ktorí majú alebo môžu mať vplyv. Organizovať konzervatívne podujatie v Európe a nedať priestor ani jednému konzervatívnemu politikovi či mysliteľovi z kontinentu, to akosi nejde dokopy. A tu v Londýne bolo približne 1500 účastníkov zo 72 krajín.

Na reklamnú nálepku preto zabudnime, podujatie však aj napriek tomu malo zmysel. Len ho treba vnímať ako to, čím bolo: anglosasi sa prišli do Európy (jej anglickej časti) posťažovať, ako ich sociálnu súdržnosť, kultúru a celý Západ ničí progresivizmus.

Keďže na Slovensku s progresívnou kultúrou (prichádzajúcou zo Západu) bojujeme už dlhšie, a keďže progresívnej strane sme nateraz dvakrát vo voľbách úspešne odolali, téma sa nás týka. Všetko totiž môže byť výrazne horšie, tak znie varovanie z Londýna.

Len treba hneď na úvod opustiť staré a nefunkčné vzorce z 90. rokov.

Symbolizuje to aj prejav Konstantina Kisina, ktorý sme nedávno uverejnili na stránke Štandardu. Kisin je pôvodom sovietsky žid, ktorý pred tridsiatimi rokmi emigroval do Británie a ktorý vždy volil labouristov. Na konferencii sám priznal, že nie je konzervatívec a provokatívne sa označil za politicky nebinárneho.

Nikoho pritom nerušilo, že na konferencii vystúpil. Dôvod je jednoduchý – Kisin je, rovnako ako (snáď) väčšina účastníkov proti gender ideológii, zelenému alarmizmu či kultúre rušenia (cancel culture). Skrátka voči progresivizmu. A tiež je zdesený z toho, čo západné ideológie za posledných päťdesiat rokov narobili s tamojšími rodinami a hlavne s deťmi, ktoré v nich vyrastajú.

Ani na Slovensku by nás to nemalo veľmi prekvapiť, veď podobný prístup tu začína pestovať aj časť našej „ľavice“. Ruší to len tých, čo stále žijú v 90. rokoch.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťSatirik Kisin: Pokrok sme nedosiahli tým, že sme fňukali a správali sa ako obete

Americké a britské štatistiky sú hrôzostrašné. Miriam Cates, britská poslankyňa za Konzervatívnu stranu na konferencii uviedla, že až 90 percent učiteľov základných škôl v Británii uvádza, že majú v triede aspoň jedno dieťa, ktoré stále nosí plienky. Držíte sa za hlavu? Pointa príde až teraz: pracujúci rodičia vraj nemajú na deti čas. Na to treba pamätať, keď tu zas bude niekto rozprávať o príliš dlhej materskej alebo potrebe dostať ženy späť do pracovného prostredia.

Americký psychológ Jonathan Haidt zas ukázal, že podľa štatistík medzi tínedžermi v USA, Británii a severských krajinách od roku 2012 jednotlivé psychické poruchy zaznamenali nárast o 200 až 300 percent. A to najmä medzi dievčatami. U chlapcov sa zas kríza psychického zdravia prejavuje tým, že si začali viac siahať na život. A to až tak, že samovražda sa stala najčastejším dôvodom úmrtia mladých Britov. Tú poslednú vetu si prečítajte ešte raz. Ako je možné, že Európsky parlament má čas na kritiku slovenskej katolíckej cirkvi a definície manželstva a nerieši takéto problémy?