Zemetrasenia v Košiciach: Päťkrát zazvonil zvon na Dóme sv. Alžbety aj bez zvonára

Vystrašení ľudia
Takto o zemetrasení napísal denník Felsőmagyarország 28. mája 1914: „Včera večer o 9. hodine a 27. minúte zasiahlo Košice zemetrasenie. Záchvevy zeme sa prejavili v dvoch pomerne silných nárazoch v smere severojužnom. Ľudia na uliciach a v prízemných priestoroch domov otrasy takmer vôbec nepocítili. Zriedkavý prírodný úkaz sa prejavil nanajvýš zastavením hodinových ručičiek. Naproti tomu miestnosti na vyšších poschodiach sa poriadne zatriasli. Tu sa riad, nábytok i lustre knísali ešte aj niekoľko sekúnd po skončení zemetrasenia.

Pohyby zeme pocítil najsilnejšie zvonár, ktorý si v prvom okamihu myslel, že sa s ním zrúti celá veža. Ihneď volal na hasičskú stanicu, či aj oni zaregistrovali zemetrasenie. Tu však na
počudovanie zvonára necítili vôbec nič. Je zaujímavé, že hasiči nepočuli ani hrmot, ktorý obyvatelia v iných domoch áno. Jeden z hostí v Hegedüsovom dome sa po nárazoch natoľko vyľakal, že okamžite utekal k oknu, aby sa presvedčil, či nedošlo k explózii v lekárni na prízemí.

V inom dome vbehla vystrašená kuchárka do svojho bytu. Všetky nádoby na stenách sa hojdali a rinčali. Pomerne silné záchvevy zaregistrovali aj majitelia nadzemných bytov na ulici Lajosa Kossutha (dnes Mlynská ulica).“

Zemetrasenie v roku 1834
Ešte staršie otrasy zeme pocítili Košičania 15. októbra 1834. Do kameňa vytesali správu na túto znepokojivú udalosť. „Dalo o sebe vedieť prostredníctvom jediného média, ktoré v roku 1845 existovalo – zvonov. Dóm vtedy zazvonil 5-krát, a to aj bez zvonára. Zvonenie spôsobili otrasy. Aby otcovia mesta eliminovali historickú zábudlivosť, dali vytesať pamätnú tabuľu v latinčine, ktorá je umiestnená v Dóme,“ hovorí sprievodca Milan Kolcun.

Text na tabuli je: „Táto vznešená posvätná stavba vydržala pevne a bez zmien päť storočí. Zaznamenania hodné zemetrasenie 15. októbra 1834 chvíľu po pol siedmej vydesilo a v krátkom momente takmer premenilo v ruiny celé Horné Uhorsko, časť Transylvánie a Halič. Týmto mramorom chcel odovzdať spomienku budúcnosti senát slobodného kráľovského mesta Košice.“

Memento pre súčasnosť
Táto prírodná katastrofa spôsobila zrútenie mnohých komínov, popraskali steny budov. Františkánsky kostol sa natoľko rozštiepil, že niekoľko dní bol zavretý.

Podľa hlásenia budapeštianskeho seizmologického inštitútu muselo dôjsť vo vzdialenosti asi 7 000 km ku katastrofálnemu zemetraseniu. Smer otrasov v Uhorsku bol severojužný a ich sila bola stredná. Najsilnejšie otrasy celkovo zaregistrovali v údolí Hornádu.

„Keď sa už ľudstvo nevie vpratať do kože, za pár chvíľ ho spacifikuje nejaká víchrica, povodeň, požiar či zemetrasenie. Na výstrahu stačí aj lokálne. Lenže už onedlho sa na to zabudne a ľudia blbnú znova, akoby sa nič nestalo,“ dodáva významný Košičan a znalec histórie Milan Kolcun.