Na malú veternú elektráreň môže domácnosť dostať tisíce eur. Prečo si ju najpravdepodobnejšie nik nepostaví
Domácnosti na Slovensku dostali začiatkom tohto týždňa zelenú. Hovoríme o projekte Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) s názvom Zelená domácnostiam, ktorý ponúka príspevok na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) až do výšky 4 300 eur. Žiadosti môžu domácnosti posielať aj spätne. Projekt podporí inštaláciu fotovoltických panelov, veterných turbín, slnečných kolektorov, kotlov na biomasu či tepelných čerpadiel.
O podporu inštalácie veternej turbíny môžu žiadať domácnosti, ktoré obývajú rodinný dom, a to vo výške 500 eur za 1 kilowatt. Tak ako pri fotovoltike môže maximálny príspevok dosiahnuť až 3 500 eur. V prípade, že si zariadenie nainštalujete v oblasti riadenia kvality ovzdušia, máte nárok na zvýhodnený príspevok o 15 percent, na fotovoltiku či veternú turbínu tak môžete dostať až 4 025 eur.
Prečo domácnosti uvažujú nad inštaláciou veternej turbíny?
Myšlienka veterného zdroja elektriny začala byť pre domácnosti zaujímavá nástupom fotovoltiky. Tá dosahuje úžasné výsledky v lete, no v zime ide jej výkon dramaticky dolu – len približne na 30 percent jej maximálneho výkonu. Nejedného fanúšika obnoviteľných zdrojov tak napadlo skombinovať fotovoltiku s veternou turbínou, ktorej výkon dosahuje najvyššie hodnoty práve v zimných mesiacoch.
O rozvoj veterných elektrární má záujem aj Európska únia. Tá má na svojom území do roku 2030 podľa stratégie REPowerEU dosiahnuť až 420 GW inštalovanej veternej kapacity. Predstavuje to viac než dvojnásobok aktuálnej hodnoty. Ak sa má na naplnení tohto ambiciózneho plánu podieľať aj Slovensko, musí poriadne pridať. Aktuálne na našom území vyrába elektrinu z vetra 5 veterných turbín umiestnených na Záhorí pri obci Cerová a ich životnosť sa blíži ku koncu. V súčasnosti sa pripravuje realizácia ďalších troch veterných parkov pri Nitre, Vrábľoch a Nových Zámkoch.
Odpoveďou pre rozšírenie využitia vetra pri produkcii elektriny by mohli byť aj domácnosti, ktoré by si veterné turbíny inštalovali na svojej záhrade. Oproti fotovoltike je však proces výstavby či prevádzky o niečo zložitejší, a poveternostné podmienky pre výrobu elektriny nie sú priaznivé vo všetkých oblastiach Slovenska.
Veterné podmienky máme na Slovensku pomerne dobré
Rýchlu odpoveď na otázku, či sa vaša domácnosť nachádza na území s dostatočnou rýchlosťou vetra dostaneme po nazretí do veternej mapy, pričom podmienkou je, aby vietor dosahoval rýchlosť aspoň 6 metrov za sekundu. Takéto miesta sú vyznačené žltou farbou a pri prechode do oranžovej až červenej farby rýchlosť vetra dosahuje ešte vyššie hodnoty.

„Veterná turbína pracuje na odlišnom princípe ako napríklad fotovoltický panel, ktorý vyrába okamžite aj pri malom množstve slnečného žiarenia. V prípade vetra sa turbína síce točí, ale elektrinu začne vyrábať až pri rýchlosti vetra 6 metrov za sekundu,“ vysvetľuje Vladimír Lukáč, výkonný riaditeľ spoločnosti ETOP Alternative Energy, ktorá sa OZE venuje viac ako 15 rokov.
„Z hľadiska bezpečnosti treba pri vyššej rýchlosti vetra, viac ako 12 až 13 m/s, veternú turbínu pribrzdiť alebo zastaviť,“ dodáva Lukáč.
Na mape sú sýtou červenou vyznačené miesta s rýchlosťou vetra 10 m/s a viac. Ide o hrebene našich pohorí, kde by sa z hľadiska poveternostných podmienok výstavba veterných turbín mimoriadne oplatila.
Podľa mapy vidíme, že vo všeobecnosti sú podmienky priaznivé v nížinách a na pohoriach. Naopak, v kotlinách by turbíny z vetra sotva niečo vyrobili. Západné Slovensko je v tomto prípade ideálne takmer kdekoľvek. Zvyšok Slovenska by musel stavať prevažne na hrebeňoch pohorí.
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE tvrdí, že teoretický potenciál pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku je celkom 420 TWh ročne, čo predstavuje približne 15-násobok celkovej spotreby elektriny Slovenska. Analytici pri výpočte zohľadnili dostatočné odstupy od obydlí, chránených území či iných ochranných pásiem. Stále je však výpočet len teoretický.
Najväčšou prekážkou sú povoľovacie procesy
Pokiaľ plánujete požiadať o príspevok na veternú turbínu, asi vás prekvapí obsah zoznamu oprávnených zariadení. Je prázdny. Za neprítomnosť turbín v tomto zozname pravdepodobne môže aktuálna administratívna záťaž, pre ktorú výrobcovia nevidia zmysel žiadať o zaradenie svojho zariadenia do zoznamu.
„Keďže veterné elektrárne patria k zdrojom s najnižšou výrobnou cenou elektriny, napríklad ani pri veľkých veterných parkoch nie je podpora samotnej technológie nevyhnutná pre ich výstavbu,“ vysvetľuje Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Prakticky teda nie je potrebné uvažovať konkrétny druh veternej turbíny na to, aby ste na jej inštaláciu dostali príspevok. Netreba sa však predčasne radovať. Aj v prípade malých veterných turbín je pred inštaláciou nevyhnutné absolvovať kompletný proces hodnotenia vplyvov na životné prostredie.
„Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvanú EIA, musia absolvovať dnes všetky veterné elektrárne bez výnimky. Len pre lepšiu predstavu, ide o rovnaký povoľovací proces, ako keby ste chceli postaviť uhoľnú alebo paroplynovú elektráreň,“ ozrejmuje Lacko.
Podľa jeho slov je realita, žiaľ, taká, že do fázy stavebného konania sa dnes projekty veterných elektrární prakticky nevedia dostať. A to najmä preto, že štátne inštitúcie často nemajú jasne stanovené hraničné termíny na vydanie rozhodnutí v tomto náročnom a dlhom procese.
„Takže aj na určenie rozsahu hodnotenia pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktorý len povie, na aké všetky oblasti musí investor projektu urobiť štúdie a analýzy, môže trvať, mesiac, pol roka, ale aj rok. Týmto procesom musia prejsť aj malé veterné elektrárne,“ dodal Lacko.
Podľa jeho slov je to práve zrýchlenie povoľovacích procesov, ktoré je nevyhnutné, ak má Slovensko aj s pomocou veternej energie znižovať svoju závislosť od plynu, napĺňať svoje ciele v oblasti boja s klimatickými zmenami, ale aj zvýšiť svoju atraktivitu pre zahraničných investorov. Častou požiadavkou pre investície a vytvorenie nových pracovných miest je dnes práve dostupnosť zelenej energie. Takúto podmienku má napríklad v súvislosti so svojou investíciou pri Košiciach aj automobilka Volvo.