Juraj Karpiš

Spomenul som si na titulku môjho newslettera #zpdz 082 pred necelými štyrmi rokmi, na ktorej bol príchod drakov: „Hic Sunt Dracones“. Je mi veru ľúto za tou predpandemickou nudou.

Naše telo sa neustále rozkladá a nanovo skladá z prijímanej potravy a okolitého sveta. Do hrobu ide z hľadiska konkrétnych atómov úplne iný človek, než aký sa narodil. Aj preto je dôležité, čo človek každý deň konzumuje a či niečo so sebou robí. To, čo sa nepoužíva, sa síce nekazí, ale ani aktívne neopravuje. Preto sa to rozpadá a mizne.

Podobne to funguje aj s naším myslením. V hlave sa neustále rozkladá, opravuje a opätovne skladá model okolitého sveta. Zážitky prinášajú spätnú väzbu vo forme bolesti, smútku, pôžitkov a radosti a nanovo usporadúvajú informácie, ktoré ako živiny pre myseľ konzumujeme.

Odpadky dnu do hlavy, odpadky z mysle von. Dnes mám opäť nadváhu pesimizmu zo všetkých tých zjedených negatívnych správ o procesoch a javoch, ktoré neviem nijako ovplyvniť. Vedecké články a knihy sú výživné potraviny. Aktuálne správy a príspevky, či už z tradičných alebo nových médií, sú ako sladkosti. Vieme ich konzumovať aj keď už je človek prejedený informáciami. Priemyselne a premyslene spracované tak, aby udržali pozornosť potrebnú na predaj a motivovali na opakovanú konzumáciu. Bez ohľadu na dlhodobé, v tomto prípade duševné, zdravie konzumenta.